Súbežné dejiny
Dovolenka doma nie je zlý nápad, tak sme madridské Prado vymenili za hľadanie malej histórie na trati Handlová – Horná Štubňa.
Autor je režisér
Každý prežíval koronavírus inak. Kamarátka, profesorka na hudobnom lýceu v Mantove, učila cez skype, iní žili v strese, viacerí upratovali albumy so starými fotografiami. Zastavenie je dobrý čas na utriedenie pamäti.
Moja žena sa pustila do zaprášeného balíka projektov starého otca. Pauzáky s výkresmi kostolných veží, guľatých vežičiek lučeneckej synagógy, strechy pôvabných manzardiek zľudovenej secesie. Žiadny Le Corbusier ani Weinwurm. Malé rodinné histórie nevšedne spojené s veľkými dejinami. Všetci sme svet.
Príklad. Dievča sa v bazéne na Zelenej žabe zoznámi s chlapcom. V kabínke sa prezliekol do uniformy US pešiaka (pochádzal zo Slovenska) a bola z toho veľká láska a ešte väčšia korešpondencia, ktorú zničila až Železná opona, ale tie listy ako obraz lásky a povojnovej reality ostali v podobe príbehu JOHNYHO DIEVČA.
A ja som sa začítal do spomienok „A pásly by se tam ovce…“ Anny Fárovej, českej historičky fotografie. Ako prvá písala aj o generácii slovenských fotografov z pražskej FAMU. Lipták, Švolík, Stanko, Župník, Stano. Malá história? Možno, ale veľká kapitola.
Dovolenka doma nie je zlý nápad. Vymenili sme madridské Prado a Reinu Sofiu za hľadanie malej histórie. Na železničných staničkách trate Handlová – Horná Štubňa, málo známe geniálne inžinierske dielo, sme hľadali stavby zo zaprášených projektov.