Naša dobrodružnosť a odvaha experimentovať by nám mohli pomôcť prežiť, hovorí umelec András Cséfalvay
V bratislavskej galérii SODA rozpráva András Cséfalvay príbehy dinosaurov a na príklade jedného z nich sa snaží vidieť nádej v možnom prežití ľudskej civilizácie.
V poslednom čase sa zdá, že nad ľudstvom neustále visí kríza – klimatická, ekologická a neskôr pandemická.
V bratislavskej SODA Gallery sa aktuálne koná výstava Model for Extinction Survival: Take to the Sky, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť ako príjemná prechádzka paleontologickým múzeom, vzdialená od aktuálnych problémov nášho sveta.
András Cséfalvay v nej však na pozadí príbehu dinosaurov rozvíja príbeh konca ľudí na našej planéte. Ba čo viac, v súlade s názvom výstavy nazerá za horizont možných koncov a hľadá model na prežitie vyhynutia.
Prestali sme hovoriť o pominuteľnosti
Objekty, maľby a videá na výstave zhmotňujú zeitgeist posledných rokov. Už pred príchodom koronavírusu môžeme datovať stupňujúce sa obavy o ekosystém, ako aj o to, aký vplyv bude mať na prežitie človeka.
András Cséfalvay v krízach tohto druhu vidí odraz strateného rozmeru konečnosti. „Už dlhšie si uvedomujem, že skoro všetky veľké krízy sú zároveň i krízou osobného druhu, v ktorej si neadresujem vlastnú smrteľnosť.“
Koronakríza tento pocit podľa neho len vystupňovala. „To, že vyvolala takú paniku a úzkosť, je spôsobené tým, že sa na verejnosti nehovorí o smrti a o tom, že všetko je pominuteľné,“ hovorí.
Kľúč na zvládnutie týchto pocitov vidí v základnom vyrovnaní sa so smrteľnosťou každého jednotlivca. Zároveň však podľa neho netreba zabúdať, že sme súčasťou oveľa väčších procesov, ktoré vôbec neovládame.
Takýmto rozsiahlym procesom je i evolúcia. Človek sa s obľubou vníma ako jeho finálny produkt a svojich predchodcov – dinosaury – často vidí iba ako exponáty v múzeu, ilustrujúce úspešný príbeh nášho druhu.
Pri vstupe do výstavy v galérii sa divák ocitne v iluzívnom múzeu, v ktorom diela súčasného umenia preberajú rolu prírodovedných exponátov. Video hneď oproti vstupu je 3D animáciou, aká často sprostredkúva rekonštrukciu zaniknutých svetov.
Deinonychus, jeden z operených druhov dinosaura, sa nám tu však prihovára ako rovnocenný druh. Hovorí o svojej túžbe vzlietnuť. „Rozmýšľal som nad tým, že musel existovať
