Boj s vlastným telom
Herec Ján Sedal sa po ťažkom úraze vracia k scénickej tvorbe. Intímnu monodrámu hrá v obývačke svojho bytu.
Brno, Anenská ulica, bežný činžiak ako mnoho ďalších a v ňom byt ako mnoho ďalších. Tento je však výnimočný – stretávajú sa v ňom milovníci divadla, vždy maximálne štrnásti (toľko stoličiek je vyhradených pre publikum), aby hodinu sledovali monodrámu herca, režiséra a básnika Jána Sedala Vyplním šaty své tělem svým.
Po ťažkom úraze pred dvomi rokmi, po týždňoch v kóme a po dlhých mesiacoch návratu do života, keď sa musel učiť všetky svoje každodenné úkony, sa Jano Sedal, tento bratislavský rodák, ktorý svoj umelecký život spojil najmä s brnianskym HaDivadlom (ale aj s ďalšími skvelými českými divadlami a filmovými tvorivými spoločenstvami), rozhodol vrátiť k scénickej tvorbe. Zatiaľ to nie sú dosky, ktoré znamenajú svet, ale „len“ parkety vlastného bytu.
Vlastne jedna doska tam je a spolu s dvomi skriňami v rohoch izby, na ktorých je položená a premosťuje tak jeho obývačku, vytvára nadpozemský priestor, v ktorom sa odohráva zhruba polovica inscenácie. Pohyb bol vždy silnou stránkou Janovho herectva, a kým v etudách pod stropom možno výkon sedemdesiatnika Sedala bez zveličenia označiť za akrobatický, na bezpečnej dlážke izby zasa prezentuje extrémne náročné fyzické divadlo, akoby hľadal hranice svojich možností.
