Grécko, širokorozchodná, Mochovce a 6.1.9
Vo všetkých ukazovateľoch transparentnosti nie sme na tom až tak dobre, ako by sa mohlo zdať aj očakávať.
Viete, čo má nová pôžička Grécku spoločné so širokorozchodnou traťou, dostavbou Mochoviec, monopolom v zdravotnom poistení a vodným kanálom medzi Moravou a Váhom?
To, že verejnosť od politikov nedostala informácie o očakávanej návratnosti investícií do týchto projektov. Teda prepočet, ktorý si pripraví každý súkromný podnikateľ a ktorý má slúžiť na vytvorenie obrazu o tom, či sú dané investície návratné, či ich návratnosť nie je príliš dlhá (nízka), respektíve či sú dané investície pri istej návratnosti vôbec potrebné.
Po troch rokoch sa teda verejnosť nebude môcť rozhodnúť lepšie o pôžičke Grécku než v roku 2010, a podobne to bude aj v ostatných prípadoch. Dokonca aj vláda sa bude rozhodovať tak ako dnes v prípade Grécka: „Asi by sme peniaze radšej ani nedali, ale nakoniec ich predsa len vari dáme.“ Pritom aspoň čistú súčasnú hodnotu peňazí, ktoré sme Grécku poskytli a ktoré nám Grécko vráti, by si verejnosť zaslúžila vedieť. Vláda by tejto požiadavke mala rozumieť, veď s obľubou obviňuje rôzne nebankovky, banky a lízingovky z toho, že pred uzavretím vážneho kontraktu neinformujú spotrebiteľa dostatočne.
Aj v tieni premiérovho víťazného vysvetľovania, že Slovensko nemá nič spoločné s tým, čo sa historicky dialo v Grécku, Líbyi, v Iraku alebo v Sýrii, zverejnila OECD svoju publikáciu o kvalite spravovania krajín Government at a Glance 2015.
Po tom, čo Slovensko začalo zverejňovať na internete všetky zmluvy verejnej správy, sa ukázalo, že vo všetkých ukazovateľoch transparentnosti nie sme na tom až tak dobre, ako by sa mohlo zdať aj očakávať. Dokonca podľa OECD sme na tom v prístupe k verejným informáciám priamo zle.
Slovensko sa v grafe využívania open data nachádza na úplnom chvoste, hlboko pod priemerom a hlboko pod Gréckom, ktorému pripomíname, že musí reformovať takmer všetko a že mu v tom radi pomôžeme.
Rozhodovanie o pôžičke Grécku, dostavbe Mochoviec a ďalších projektoch je pre nášho občana dosť nerovný boj s centrálnou mocou v Bratislave či Bruseli. Nemusel by takým byť, keby bola súčasná vláda pokračovala po voľbách v roku 2012 v skvalitňovaní systémových, teda aj legislatívnych a technických podmienok potrebných na zvýšenie transparentnosti. Tak, ako to pre tento konkrétny problém navrhuje podrobný program SaS v bode 6.1.9:
„Zavedieme zverejňovanie predpokladanej návratnosti pred každou investíciou realizovanou z verejných zdrojov so sumou nad 10 miliónov eur. Zverejňovanie predpokladanej návratnosti investícií má slúžiť na vytvorenie obrazu o tom, či sú dané investície návratné, či ich návratnosť nie je príliš dlhá, respektíve či sú dané investície pri istej návratnosti potrebné (napríklad pri výstavbe jadrovej elektrárne, a tak ďalej).“
Transparentnosť je u nás ešte stále riešením obrovského počtu vážnych spoločenských problémov. Od korupcie cez plytvanie verejnými zdrojmi (vrátane pôžičiek krajinám so slabou platobnou disciplínou), školstvo, zdravotníctvo, napríklad po kvalitu zamestnávateľského prostredia.
Autor je tímlídrom SaS pre verejné financie
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
