Denník N

Krajčího som si v politike nikdy nepredstavoval, hovorí kazateľ, ktorý po ňom prebral kresťanské združenie

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Daniel (Danny) Jones prišiel v roku 1992 so svojou ženou a štyrmi deťmi na Slovensko ako misionár. Na Slovensku sa mu narodili ďalšie štyri deti a dal im slovenské mená. On sám hovorí plynulo po slovensky.

Na pár rokov odišiel zo Slovenska a žil v americkom Arkansase, no v roku 2018 sa vrátil späť a dnes je zamestnaný ako kazateľ Bratskej jednoty baptistov v Bratislave. Okrem toho vedie aj občianske združenie Kresťania v meste, ktoré zakladal dnešný minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Jones v rozhovore hovorí aj o tom, ako dlho pozná Mareka Krajčího, či sa máme báť toho, ako prežíva svoju vieru, a čo to znamená, keď vo svojom združení učia podnikateľov uplatňovať princípy Božieho kráľovstva.

V roku 1992 ste prišli na Slovensko ako misionár. Čo ste tu robili?

Pozvala ma sem mládežnícka skupina v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Školil som mládežníckych pracovníkov, napríklad ako študovať Písmo, ako ľuďom hovoriť o svojom prežívaní s Bohom. Ale učil som aj veľmi praktické veci. Som totiž presvedčený, že ak kresťanstvo nie je praktické a ak neprinesie dobro, tak je zbytočné. Aj Ježiš priniesol dobro všade, kam prišiel.

Keď vás pozvali na Slovensko, čo ste o ňom vedeli?

Nič. A ak by som tušil, že slovenčina je taká ťažká, asi by som to odmietol. Keď sme si s manželkou začali robiť jazykový kurz, nechcel som veriť, že vôbec môže existovať niečo také zložité. Na druhý týždeň sme sa na kurze začali učiť množné číslo a ja som si hovoril, že to už hádam nie je ani možné. Už sme však boli dohodnutí, že zostanem.

Ako si na Slovensko pamätáte?

Keď sme prišli do Bratislavy, bol tu len Prior. Ale krajina bola krásna. Povedal by som, že bola jednoduchá, ale krásna. Aj mládežnícka práca bola veľmi jednoduchá, trampská. V Spojených štátoch je všetko zložité. A keď som prišiel sem, tu bolo všetko v pohode. Na tábor stačili zápalky a gitara. Školenia neboli len biblické a teologické, ale aj praktické – ako slúžiť.

Čo to znamená?

Ako slúžiť mestu, ľuďom, v školách. Postupne sme založili stredisko na školenie pracovníkov, ktoré v Žiline funguje dodnes. Vyzvali sme mladých nájsť v školstve spôsoby, ako pomôcť. Vtedy v školách nebolo veľa peňazí. Začali sme teda škrabať tabule a maľovať ich. Prišli sme na to, že za pár korún vieme školám pomôcť s tabuľami. Robili sme teda takéto praktické veci. Tabule sme opravovali na mnohých školách v Žiline. Okrem toho sme v mestách organizovali brigády, počas ktorých ich mládež čistila od odpadu.

Foto N – Vladimír Šimíček

Zhruba po štrnástich rokoch na Slovensku ste odišli späť do Spojených štátov. Prečo?

Mojím cieľom na Slovensku bolo vybudovať niektoré organizácie a potom ich odovzdať Slovákom. Keď som po rokoch prišiel na to, že už tu nemám čo robiť, hľadal som, čo ďalej. V čase, keď som žil na Slovensku, som bol pri zrode medzinárodnej organizácie, ktorá združovala menšie pomáhajúce združenia vo viacerých krajinách. Povedali sme si, že mojou úlohou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Marek Krajčí

Slovensko

Teraz najčítanejšie