Denník N

Ženy sú u nás stále vnímané ako tie, ktoré majú slúžiť, hovorí režisérka Tereza Nvotová

Tereza Nvotová. Foto - Peter Domorak
Tereza Nvotová. Foto – Peter Domorak

Keď slovenská režisérka odcestovala začiatkom marca do New Yorku za svojím priateľom, americkým hercom Jacobom Pittsom, ešte netušila, že sa mesto stane epicentrom pandémie. Počas dvojmesačnej karantény natočila dokument New York v čase korony, ktorý mal začiatkom júna premiéru v Českej televízii.
V rozhovore opisuje, ako prežívala pandémiu v New Yorku a svoju napínavú cestu na Slovensko, ale hovorí aj o tom, ako vníma aktuálnu kauzu Maroša Kramára a hnutie Black Lives Matter. 

Do New Yorku ste išli začiatkom marca, keď už bola pandémia na spadnutie. Logická otázka – prečo ste tam napriek tomu išli?

Už štyri roky žijem vo vzťahu na diaľku. Keď mám voľno, idem za Jacobom do New Yorku, a keď má možnosť on, ide za mnou do Prahy. Teraz navyše študuje na vysokej škole, takže za mnou nemôže behať, keď sa mu zachce.

Vedela som, že keď si na začiatku marca neurvem tie tri týždne v New Yorku, potom už budem nakrúcať film a nebudem môcť prísť do konca roka.

Keď som sa chystala do Ameriky, korona bola v Číne a v Taliansku. Pred odletom sa mi ešte podarilo zohnať päť respirátorov, skôr ako sa všetky vypredali. Cestovala som s respirátorom a lietadlo bolo skoro prázdne.

Bolo už prítomnosť pandémie cítiť aj v New Yorku?

Nie, ľudia to ešte neregistrovali. Prvý týždeň sme ešte aj my normálne išli na večeru do podniku, kde hrala džezová kapela, alebo do kina. No po pár dňoch, keď sme si prečítali, ako rastú čísla nakazených, sme už začali byť veľmi opatrní. Kým Európa všetko zatvárala, v Amerike nič, hoci v New Yorku to rástlo skoro exponenciálne. Sami sme si napokon povedali, že radšej nebudeme nikam chodiť a zostaneme doma.

Prvý týždeň, keď sme si už my dali karanténu, ale New York ešte nie, to bolo veľmi zvláštne. Chodili sme po uliciach a pozerali do výkladov reštaurácií a barov, ktoré boli natrieskané. Pripadali sme si ako v apokalyptickom filme. Bolo nám jasné, že sa medzi ľuďmi šíri nákaza a že o chvíľu to môže byť peklo. A o chvíľu naozaj bolo peklo.

O dva týždne sa aj New York konečne zavrel. V dokumente brázdite na motorke prázdne ulice, idete po Brooklynskom moste alebo na poloprázdne Times Square. Vyzerá to esteticky unikátne, samozrejme, pokiaľ si človek neuvedomuje, čo je za tým.

Treba si uvedomiť, že väčšina Newyorčanov to nevidela tak ako ja, keď som to nakrúcala. Všetci boli odstrihnutí a izolovaní vo svojich štvrtiach. Hlavným dopravným prostriedkom je tam metro, ktoré fičí 24 hodín denne. Keď prišla korona, odporúčalo sa metrom necestovať, takže sme všetci zostali uväznení v tej svojej štvrti. Zrazu bolo všade ticho, na ulici ste nevideli nikoho. Bolo to veľmi zvláštne a v niečom to bol naozaj unikátny zážitok.

Aj my sme boli skoro mesiac len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Životy žien

    Kultúra, Svet

    Teraz najčítanejšie