Denník N

Žiak spomína na učiteľa Jaroslava Budza

Jaroslav Budz. Foto – M. Y.
Jaroslav Budz. Foto – M. Y.

Jaroslav Budz je obeťou páchateľa, ktorý útočil na škole vo Vrútkach. Spomína naňho jeho žiak Marek Yildizlar.

Existuje veľa perspektív, z ktorých je možné spomínať na tohto človeka. Ja ho poznám z pohľadu žiaka a rád by som vám priblížil to, čo vo mne zostalo.

V podstate od ukončenia gymnázia, počas tých vyše dvadsiatich rokov, som sa mysľou často vracal k Jarkovi Budzovi. Učil matematiku a chémiu a som si istý, že sa takmer všetci, čo mali tú česť byť na jeho hodinách, zhodneme, že jeho metodika, spôsob výučby a klasifikácie boli bravúrne.

Tento človek však nebol iba vynikajúcim učiteľom, ale aj výborným psychológom, ktorý vedel študentov vypočuť, dokázal zhodnotiť, ako v situáciách správne zareagovať a ako ich riešiť. Preto sa mu podarilo to, že okrem prírodných vied nám vedel ponúknuť aj niečo navyše.

Keď nám počas prvej hodiny začal vykať a voči každému z nás prejavovať nečakaný rešpekt, čosi sa vo mne zmenilo. Vtedy som si uvedomil, že to bolo zrejme prvýkrát, keď nás niekto začínal brať vážne, keď nás ktosi videl ako budúcich dospelých ľudí.

Bolo to na stužkovej, keď nám, tak ako mnohým ďalším absolventom, povedal krásnu myšlienku: „Nepresnívajte si život, ale prežite svoje sny.“ Jeho rady som si pripomínal, keď som neskôr v živote občas iba sníval. Aj vo chvíľach, keď som si v nejakej situácii neveril alebo keď mi bolo v istých chvíľach veľmi ťažko. Mnohokrát mi to pomohlo. Teraz zisťujem, že som nebol jediným, čo to tak vnímal.

Tento chlap bol pre niektorých z nás, čo sme vyrastali bez otcovskej lásky, aj jej čiastočnou náhradou. Osobne som vždy túžil mať otca, akým bol on. Mal som k nemu toľko úcty. Za to, aký bol spravodlivý, ako vedel za žiakov bojovať, ako sme všetci vnímali, že mu na tom, čo robil, naozaj záležalo. Nech boli niekedy naše pubertálne výstrelky akékoľvek, jeho slová a úsmev si nás vedeli vždy podmaniť. Keď sme poniektorí zlyhali alebo sklamali, bez prestania nám dával druhé šance. Naučil nás, že veci nie sú len čierne a biele. Keď sme my chlapci videli, aký je ku svojim kolegyniam džentlmen, vštepoval nám do života rešpekt k ženám.

Pre tých, čo ho nepoznali, dostal nálepku hrdina teraz. Samozrejme, plným právom. No my, jeho žiaci, tak ako jeho kolegovia, rodina, priatelia či známi, my dobre vieme, že hrdinom bol už dávno predtým. Aj tým, ako sa postavil k toľkým skúškam osudu, tým, ako viedol svoj život, s poslaním, ktoré neprestajne vykonával, vždy naplno. Skutočný bojovník. Ak by mal existovať vzor učiteľa, ktorý vedel nielen vzdelávať, ale aj ľudsky objať, pre mňa to bude vždy on.

Jeho vzťah k prírode je kapitola sama osebe. Okolité hory boli jeho domovom hneď po budove školy. Pri spoločných výletoch sa nedalo nevšimnúť si, aké silné je toto puto. Taká sila sa na vás valí, až kým sa jej úplne nepoddáte. Aj vďaka nemu si mnoho študentov vypestovalo silný vzťah k športu a k životnému prostrediu.

Precestoval som veľkú časť sveta a prežil som roky v krajinách, kde som spoznal veľa múdrych a inšpiratívnych ľudí, aby som zistil, že človek s tými najkrajšími vlastnosťami pôsobí v mojom rodisku, vo Vrútkach.

S odstupom času môj obdiv a úcta k nemu len rástli. Je mi tak trochu ľúto, že som mu tieto myšlienky nestihol povedať, ale podstatné je, že ich vo mne a v nespočetnom množstve iných ľudí zanechal.

Jarko náš, veľmi to bolí, že tu už nie si, a chýbaš nám. Za všetko, čo si pre nás urobil, ti ďakujeme.

Útok vo Vrútkach

Komentáre

Teraz najčítanejšie