Denník N

Základné kamene nemocníc boli symbolom investícií, dnes sú svedkami nezáujmu a zotrvačnosti

Diela sochára Juraja Gavulu pre zdravotnícke zariadenia v Budči, Pezinku a Galante. Foto - archív Juraja Gavulu
Diela sochára Juraja Gavulu pre zdravotnícke zariadenia v Budči, Pezinku a Galante. Foto – archív Juraja Gavulu

Sochár Matej Gavula vystavuje diela svojho otca, sochára Juraja Gavulu. Odkrýva pritom nielen kontrast rozdielnych prístupov k soche, ale aj ďalšie roviny premien spoločnosti po novembri ’89.

Na tú scénu si spomína ako na úplne bežnú súčasť detstva, keď spolu s otcom cestovali po Slovensku.

Niektoré rodiny sa možno zastavovali pri pekných výhľadoch alebo na odpočívadlách – oni sa zastavovali kvôli sochám. Raz to bolo v Prešove, inokedy vo Svidníku, v Čadci, v Novom Meste nad Váhom a, samozrejme, v Bratislave. Otec zastavil, skontroloval objekty, ktoré často vznikali u nich doma v záhrade, a pokračovali v ceste akoby nič.

„Nemal som vtedy od otcovej práce odstup a ani som k tým sochám nemal žiaden výnimočný vzťah, bola to skrátka bežná súčasť nášho života,“ hovorí Matej Gavula. „Až po rokoch som ich dokázal lepšie ‚prečítať‘, oceniť a začal som si uvedomovať, koľko práce za tým bolo a koľko rôznych okolností sa muselo stretnúť, že tieto objekty vôbec vznikli.“

Výsledkom jeho záujmu a skúmania otcovho archívu je výstava s názvom Homo Faber v priestoroch združenia Július Koller Society v bratislavskej Novej Cvernovke, na ktorej sa podieľali kurátori Daniel Grúň, Zlatka Borůvková a teoretik architektúry Peter Szalay.

Je to pozoruhodný medzigeneračný dialóg o tom, ako u nás kedysi vznikali sochy, objekty pre verejný priestor, ale aj o tom, čo nám tieto objekty z minulosti hovoria o súčasnosti.

Súčasná podoba objektov Juraja Gavulu pre zdravotnícke zariadenia v Budči, Pezinku a Galante. Foto – Matej Gavula

Pohľad do výstavy Homo Faber v priestoroch Julius Koller Society v bratislavskej Novej Cvernovke. V utorok (23. júna) bude o 18.00 h aj komentovaná prehliadka výstavy s jej autormi. Foto – Leontína Berková

Vystavené modely objektov Juraja Gavulu pre architektúru v zmenšenej mierke. Foto – Leontína Berková

Matej Gavula zmapoval aj aktuálny stav 22 projektov pre architektúru zdravotníckych zariadení, na ktorých pracoval jeho otec v 70. a 80. rokoch. Dizajnérka Ľubica Segečová sa postarala o vizuálnu podobu plagátov, ktoré ukazujú pôvodný aj súčasný stav objektov. Foto – Leontína Berková

Juraj Gavula: Plastika pre obvodné zdravotné stredisko v Budči. Materiál: biely betón. Architekt: Ing. arch. Tursonov, 1978. Foto – archív Juraja Gavulu

Otec a syn, obaja sochári: Juraj a Matej Gavulovci. Foto – Matej Gavula

Roky práce po celom Slovensku

Ako dieťa si Matej Gavula okrem rôznych zastavení na zvláštnych miestach pamätá ešte jedno.

„Videl som, že otec bol často preč z domu, ale nedokázal som to celé pochopiť,“ hovorí, no nie je v tom pocit výčitky, skôr prosté konštatovanie. Keď sa teraz spätne díva na rozsah jeho práce, je mu už viac než jasné, prečo to tak bolo.

„Doma“ bol Juraj Gavula predovšetkým v ateliéri, v teréne, na stavbách a sympóziách.

V 70. a 80. rokoch vytvoril

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie