Záborskej zákon znie ako pápežská encyklika

Autorka je bývalá riaditeľka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny

Koaličný návrh zákona sa tvári ako niečo, čo má pomáhať ženám. V skutočnosti pomáha odporcom interrupcií presadiť si svoj ideologický slovník do legislatívy.

Celá tá proklamovaná pomoc ženám spočíva v rozdelení príspevku pri narodení dieťaťa na dve časti. Prvú má dostať tehotná žena po dovŕšení prvého trimestra, druhú po narodení dieťaťa. Aká je to pomoc, keď sa dávka rozdelí na dve polovice, o tom predkladatelia mlčia. Zvýšenie príspevku pri narodení zdravotne postihnutého dieťaťa je síce chvályhodné, situáciu rodín s takýmto dieťaťom to však nerieši. Bez kompletných služieb a opatrení na podporu rodín s postihnutým dieťaťom je jednorazový príspevok len kozmetická úprava, ktorá systémovo nič nerieši.

Pani Záborská tvrdí, že návrh má pomôcť ženám v ťažkej sociálnej situácii, aby to bola štátna politika a nebolo to na pleciach mimovládnych organizácií. Návrh však iba formalisticky dopĺňa sociálne služby v zariadení núdzového bývania o tehotné ženy, pričom to nič nemení na doterajšej praxi. Podľa Zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele môže byť aj dnes tehotná žena ubytovaná v centre pre rodinu.

Paternalistický prístup k ženám sa prejavuje aj predĺžením čakacej lehoty, aby vraj žena mala čas na rozmýšľanie. Akoby bez zákona ženy nerozmýšľali a nezvažovali takéto rozhodnutie. Zjavne ide len o ďalšie znepríjemnenie ich života. Predĺženie síce nemusí vo väčšine prípadov predstavovať problém, tento však vznikne, ak žena zistí tehotenstvo „na poslednú chvíľu“, keď sa termín blíži k hraničnému 12. gestačnému týždňu. S týmto si zjavne predkladatelia hlavu nelámu. A opäť, paradoxne, tento prístup ide proti nedávnym iniciatívam, ktoré sa snažili skrátiť lehotu na vykonanie interrupcie.

Posadnutosť zákazom reklamy na umelé prerušenie tehotenstva nie je novinkou. Toto ustanovenie je však problematické, pretože podľa zákona o reklame sa pod reklamou rozumie „predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu“. Znamená to, že uvedenie ceny v cenníku hradených zákrokov v nemocnici a ich zverejnenie na webstránke bude zakázané? A kde je právo na informácie ženy, ktorá si v prípade potreby potrebuje zistiť, kde jej zákrok vykonajú?

Jediný význam pre predkladateľov novely je zavedenie ideologického jazyka odporcov interrupcií do legislatívy. Používaná terminológia v návrhu je ako z pápežskej encykliky a nie právneho predpisu. Napríklad „počaté nenarodené dieťa“. Môže byť nenarodené alebo narodené dieťa aj nepočaté?

Ešte drsnejšie je „usmrtenie počatého nenarodeného dieťaťa“. Naša ústava hovorí o ochrane života pred narodením, „nenarodené dieťa“ ani počatie doteraz v legislatíve nebolo.

Samozrejme, najväčším víťazstvom predkladateľov bude zmena terminológie na „umelé ukončenie tehotenstva“. V praxi sa toho veľa nezmení, ženám zákon vlastne nijako nepomôže, mnohým, naopak, život znepríjemní. Odporcovia interrupcií si však budú môcť pripísať jedno víťazstvo, jednu vyhratú bitku. Keby to bola posledná bitka, mohli by sme im to dopriať. Žiaľ, vyzerá to skôr na dlhodobú kultúrnu vojnu vedenú na úkor žien tejto krajiny.