Sú bez práce, mohli mať flek za 800 eur. Záujem mali traja z 58, ostatní necestujú

V sále mestského úradu v Komárne sedí tridsať ľudí – muži aj ženy, starší aj mladší, všetko ľudia bez práce. Ešte pred tým, ako sa dozvedia, akú prácu im prišla personálna agentúra McRoy ponúknuť, ich vyzvú: „Ak niekto už teraz vie, že pracovať nechce, môže odísť, nech nestrácame čas. Pečiatku o tom, že tu bol, dostane na chodbe.“ Jediné, čo o práci v tejto chvíli vedia, je, že je na Záhorí v Lozorne.

Slovo si berie asi 50-ročná žena. Nie je o tom, že sa ľuďom nechce pracovať, ale nemajú na to podmienky, posťažuje sa. Lozorno je pre ňu priďaleko. Keď pracovníčky úradu zopakujú výzvu človeka z agentúry, spolu s dvanástimi nezamestnanými miestnosť opúšťa.

Ostatní sa dozvedia, čo je teda v ponuke: agentúra prišla s desiatimi voľnými pracovnými miestami. Hľadajú ľudí, ktorí budú kontrolovať automobilové komponenty v priemyselnom parku Lozorno pri Bratislave. Nástupný plat približne 800 eur v hrubom, pri nadčasoch a príplatkoch aj 800 eur v čistom.

Pracuje sa na dvanásťhodinové zmeny – dvakrát ráno, dvakrát poobede a tri dni voľno. Cestovné si musia  hradiť sami, no je tu možnosť ubytovania – za 150 až 180 eur, pričom 80 eur zaplatí agentúra.

Na okres s 15-percentnou nezamestnanosťou, kde ľudia prišli o prácu najmä po tom, čo v maďarskom Komárome prepúšťala Nokia, je to slušná ponuka.

Je to ďaleko

Ľudmila, ktorá si túto možnosť zamestnať sa nevypočula, na chodbe vysvetľuje, že sa ponáhľa. Býva v Hurbanove a doma ju čaká dcéra s dvoma malými deťmi. „Nemôžem si dovoliť odísť tak ďaleko a nechať ich tu. Ak by mohli ísť so mnou a aj dcéra by si tam našla robotu, ponuku by som prijala.“

Vzala by prácu, do ktorej by mohla dochádzať maximálne päťdesiat kilometrov – ak by jej preplatili cestovné. Na otázku, za akú sumu by bola ochotná pracovať, odpovedá rozhodne: „Aspoň 400 eur.“

Keď počuje, že ak by na prezentácii ostala, ponúkli by jej prácu za 800, argumentuje opäť vzdialenosťou: „Tak ďaleko ísť jednoducho nemôžem.“ Na vzdialenosť sa sťažuje aj Imrich (55), ktorý by prijal len prácu do päťdesiatich kilometrov.

V sále ostalo 17 ľudí. Zamestnanec z pracovnej agentúry sa  pýta, či niekto vie obsluhovať vysokozdvižný vozík. Nik sa neozval. „A chcel by to niekto vedieť? Vedeli by sme ponúknuť aj bezplatné kurzy,“ skúša. V sále je opäť ticho.

Sťažnosť na okuliare

Otázky nezamestnaných mieria najmä na podmienky a cenu ubytovania. Ďalší sa pýta, či je problémom cukrovka, pretože si musí pichať inzulín. Pracovníčky úradu práce mu hovoria, že to musí riešiť so svojím lekárom. Vedľa sediaca žena sa sťažuje, že nosí okuliare,   to podľa agentúry nie je problém.

Tí, ktorí majú o prácu vážny záujem, musia o chvíľu vyplniť „test“ o svojich zručnostiach a ponúkanej práci. Muž s cukrovkou, žena s okuliarmi a 12 ďalších odchádzajú. Z tridsiatky záujemcov o prácu ostanú traja.

„Mám problémy s krížami,“ obhajuje svoj odchod postarší muž a dodáva, že problémom je aj vzdialenosť. Helena (45) z Komárna zase argumentuje rodinou: „Nemôžem len tak odísť na štyri dni, lebo manžel by sa o chorú svokru musel starať sám.“ Brala by prácu s každodenným dochádzaním, avšak nie ďalej ako do Nových Zámkov.

Po slovensky mnohí nevedia

Jedným z troch nezamestnaných, čo to nevzdali a vyplnia dotazník, je 29-ročný hráč vodného póla Boris. Po tom, ako ukončil kariéru profesionálneho športovca, je toto jeho druhá ponuka práce.

„Pracoval som v Galante, ale to, čo sa v tej robote dialo, nemalo nič spoločné s ľudskosťou,“ sťažuje sa na správanie svojich nadriadených, viac však o predchádzajúcej práci prezradiť nechce. Sám sa čuduje, že ponuka v Lozorne neoslovila viac ľudí. „Niekedy človek nemá na výber a treba brať všetko, čo príde, alebo to aspoň vyskúšať,“ hovorí športovec.

Problémom môže podľa neho byť aj jazyk – minimálne štyria oslovení nevedia po slovensky a s otázkami nás odbijú v maďarčine.

Zúfalé úradníčky

„Môžem sa spýtať, aká ponuka by vás zaujala? V akej oblasti máme hľadať miesta? Čo vás na tejto ponuke nezaujalo?“ pýta sa pracovníčka úradu. Odpovede sa od nikoho z nezamestnaných nedočká.

Pokračuje: „Výška platu? Dochádzanie? Vzdialenosť?“ Pri poslednom slove niektorí súhlasne zašomrú. „Ale to nie je na dochádzanie, nemusíte chodiť každý deň, budete tam štyri dni na ubytovni a zvyšok týždňa doma,“ vysvetľuje. Muž pri okne nesúhlasne zamrmle, že nemôže nechať družku doma samu.

Prečo ponuku nevyskúšal 25-ročný chlapec? Po chvíli váhania hovorí, že už „má niečo na dohodu“.

Informujú na Facebooku aj cez starostov

V máji sa podľa štatistiky Úradu práce  konalo 302 výberových konaní s ponukou 3 303 voľných pracovných miest. Prácu si našlo len 311 zúčastnených.

„Za minulý mesiac sme zamestnali 103 ľudí, ale bez takýchto akcií by to bola nula,“ zhodujú sa pracovníčky úradu práce v Komárne. Boli však medzi nimi nezamestnaní a aj tí, ktorí chceli prácu zmeniť.

Informácie o hromadných výberových konaniach dávajú okolitým obecným úradom, starostom, vyhlasujú ich v miestnom rozhlase, na svojom Facebooku i v regionálnych novinách. Ľudia z agentúry aj pracovníčky úradu sa zhodujú, že nezamestnaným môžu pomôcť aj referencie od známych. Rovnako ako sa medzi ľuďmi šíria správy o zlej práci a pracovných podmienkach, môžu sa šíriť aj tie dobré.

Pracovať väčšina nechce

Na skupinovom výberovom konaní v Komárne bolo  v dvoch skupinách dovedna 58 ľudí zo 60 pozvaných. O prácu mali záujem traja. Letné mesiace sú slabšie, pretože ľudia pracujú v poľnohospodárstve, prípadne sú na dovolenkách s deťmi, ktoré majú prázdniny. Na jeseň sa záujem zvýši.

Agentúra McRoy zorganizovala v Komárne tri takéto konania. Na druhom sa im podarilo zamestnať osem ľudí a na utorkovom troch. „Zo sto ľudí, ktorí sa konaní zúčastnili, je to veľmi málo,“ hovorí Jaroslav Rabatin, špecialista agentúry.

„Zarážajúce je, že máme rôzne rekvalifikačné kurzy. Za naše peniaze im vieme urobiť napríklad preukaz na vysokozdvižný vozík, zaučiť ich a následne zamestnať, ale väčšina o to nemá záujem.“