Denník N

Nezamestnanosť v globálnej ekonomike: cykláči proti štrukturáčom

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Nárast nezamestnanosti bol problémom najmä vo vyspelých krajinách, kde pribudli tri štvrtiny nových nezamestnaných. Prečo boli postihnuté omnoho viac USA, Francúzsko či Španielsko, ako India či Afrika?

Keď v roku 2007 odštartovala svetová hospodárska kríza, jej najväčším dôsledkom bol obrovský nárast nezamestnanosti. Do roku 2010 pribudlo vo svete 30 miliónov nových nezamestnaných.

Zaujímavé je, že nárast nezamestnanosti bol problémom najmä vo vyspelých krajinách. Tri štvrtiny nových nezamestnaných pribudli práve tam. Prečo nezamestnanosť postihla omnoho viac USA, Francúzsko či Španielsko, ako napríklad Indiu či Afriku?

Dva tábory

Medzi ekonómami sa vytvorili dva súperiace tábory. Tábor „cykláčov“ (zastúpený Paulom Krugmanom, nositeľom Nobelovej ceny) tvrdil, že na vine je cyklický vývoj ekonomiky.

Slabý hospodársky rast vo vyspelých krajinách nedokázal tvoriť nové pracovné miesta. Preto má byť úlohou vlády uplatňovať tradičné keynesiánske riešenia. Podporovať ekonomický rast (a tým aj tvorbu pracovných miest) zvýšenými vládnymi výdavkami, znižovaním úrokovej miery centrálnej banky a tlačením peňazí.

Proti cykláčom sa postavili „štrukturáči“ z americkej centrálnej banky. Tí tvrdili, že na vine je štruktúra trhu práce. Nezamestnaní nemajú zručnosti, ktoré zamestnávatelia požadujú. Okrem toho vlády pracovné trhy zaťažujú nadmernými daňami, odvodmi a reguláciou. Odrádzajú tak zamestnávateľov od toho, aby najímali nových ľudí.
Podľa štrukturáčov ani návrat ekonomického rastu nezabezpečí rast zamestnanosti. Jediným liekom sú reformy pracovného trhu, deregulácia a znižovanie daní.

Kto mal pravdu?

Obidva tábory majú ľahko rozlíšiteľné ideologické pozadie, ktoré značne sťažuje racionálnu debatu o príčinách nezamestnanosti a ekonomických politikách na jej riešenie.Svetová ekonomika dnes rastie a s ňou (i keď pomalším tempom) rastie aj zamestnanosť a klesá nezamestnanosť. Vieme dnes povedať, ktorý tábor ekonómov mal pravdu?

Argumenty oboch táborov porovnal s realitou Prakesh Loungani, šéf projektu „Zamestnanosť a rast“ v Medzinárodnom menovom fonde. Podľa Lounganiho dal ekonomický vývoj za pravdu viacej cykláčom.

V prvej fáze krízy (2008 – 2009) postupovali správne tie krajiny, ktoré zvýšili verejné výdavky a znížili úrokové miery. Správnym opatrením podľa Lounganiho bolo aj predĺženie podpory v nezamestnanosti v USA. Znížilo to sociálne náklady nezamestnanosti bez toho, aby nezamestnaní stratili motiváciu hľadať si prácu. Po roku 2010, keď dlhy vlád začali prudko rásť, väčšina vyspelých krajín zmenila taktiku. Miesto priamych vládnych výdavkov začali podporovať ekonomiku programom „kvantitatívneho uvoľňovania“, t. j. tlačením peňazí v centrálnej banke. Tieto opatrenia naozaj pomohli reštartovať ekonomický rast a aspoň čiastočne znížiť nezamestnanosť. Viac, ako to dokázali reformy na trhu práce. Tieto sa v mnohých krajinách presadzujú len pomaly a čelia odporu voličov i lobistických skupín.

Nesúlad dopytu a ponuky

Štrukturáči však majú pravdu v tom, že trh práce je dynamický systém. Nové technológie na jednej strane vymazávajú pracovné miesta (najmä pre stredoškolsky vzdelaných pracovníkov), na strane druhej vytvárajú nové pozície v sektore služieb. Slabý ekonomický rast sa premietol do explózie nezamestnanosti mladých ľudí a zvýšenia počtov dlhodobo nezamestnaných. Týmto typom nezamestnaných nedokázalo pomôcť ani súčasné ekonomické oživenie v globálnej ekonomike.

Štrukturáči tvrdia, že na zmiernenie nesúladu medzi ponukou a dopytom na trhu práce je potrebné investovať viac do celoživotného vzdelávania a podporiť medzinárodnú migráciu za prácou. V praxi tieto recepty fungujú len čiastočne. Nové kvalifikácie a zručnosti nezískajú nezamestnaní ani ľahko, ani rýchlo. Mnohí z nich dokonca nikdy a spoločnosť sa o nich bude musieť nejako postarať.

Existujú zručnosti, ktoré sa dajú naučiť len v práci a nikde inde. Mnohí zamestnávatelia sa napríklad sťažujú, že absolventi škôl nemajú pracovné návyky ani zručnosti. Kde ich však mali získať, keď ich nikto predtým nezamestnal? Podporné programy typu absolventskej praxe nie sú bez chyby, ale aspoň časti mladých pomôžu nájsť a neskôr aj udržať pracovné miesto.

Medzinárodná migrácia je ešte väčší problém. Aj vážené politické strany v demokratických krajinách neváhajú svojim voličom tvrdiť, že poľskí inštalatéri a slovenské opatrovateľky berú prácu domácim ľuďom.

Najprv nasýtiť

Názory cykláčov a štrukturáčov nie sú v rozpore a v mnohom sa dokonca dopĺňajú. Ide skôr o časovanie jednotlivých politík. V čase akútnej krízy musia vlády a centrálne banky riešiť chýbajúci dopyt. Vládnymi výdavkami i nalievaním peňazí do ekonomiky. Hladujúca ekonomika potrebuje najprv rýchly prísun kalórií. Až neskôr sa môže starať o vyváženosť stravy. Tu nastupujú štrukturálne politiky namierené na jednotlivé segmenty trhu práce. Veľká väčšina z nich je však nepopulárna. Nie každá vláda má potrebnú chuť a výdrž takéto politiky presadiť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie