Denník N

Ľudstvo potrebuje nové horizonty, alebo prečo je dôležitý vesmírny výskum

Foto – NASA
Foto – NASA

Integrované obvody, LED svietidlá, formáty digitálnych obrázkov či fotovoltické panely pôvodne vznikli pre výskum vesmíru.

Autor je astronóm, pracuje v Jet Propulsion Laboratory, NASA

Po viac ako deviatich rokoch cesty kozmickým priestorom preletela sonda New Horizons v tesnej blízkosti explanéty Pluto a jeho piatich mesiacov. Podľa niektorých tak ukončila jednu éru výskumu slnečnej sústavy, keďže každá „planéta“ bola konečne navštívená zblízka.

Prečo Pluto? Možno preto, že ide o najvzdialenejšie teleso, ku ktorému doteraz neletela žiadna kozmická sonda. Lebo má ku svojej veľkosti najväčší prirodzený satelit Cháron s priemerom polovice Pluta. A tiež, lebo Pluto patrí k pásu ľadových telies, ktoré obiehajú Slnko až za dráhou poslednej planéty Neptún?

Misiu už teraz možno hodnotiť ako úspešnú. Získali sme detailne zábery povrchov Pluta a jeho mesiaca Chárona, ktoré odhalili geologicky nečakane mladé povrchy s malým množstvom impaktných kráterov a zvlnených planín, pohoria vysoké viac ako tri kilometre, tmavé škvrny, či náznaky kryovulkanickej činnosti a slabého vetra.

O tom, že Pluto má veľmi riedku atmosféru (niekoľko málo Pascalov) sa vedelo dávno, blízky oblet však odhalil, že siaha do omnoho väčšej vzdialenosti od povrchu a pôsobenie slnečného žiarenia z nej strháva dusík do kozmického priestoru. Okrem dusíka sa v nej vyskytuje metán a oxid uhoľnatý.

Sonda mala možnosť spresniť údaje o hmotnosti, priemere a strednej hustote Pluta a Chárona. Údaje budú vedci analyzovať nasledujúce mesiace a výsledky publikovať ešte niekoľko ďalších rokov.

Misia sa však začala dlho pred jej štartom. Už v roku 1990 sa uvažovalo o vyslaní výskumnej sondy k Plutu. Ako každá misia, aj táto prechádzala viacerými štádiami schvaľovania, no v roku 2000 bola pozastavená. V roku 2002 plán sondy k Plutu opäť oprášili a pod novým názvom získal projekt New Horizons v rámci sond lacnejšej triedy New Frontiers podporu NASA.

Dlhá cesta k sonde

Nasledujúce roky boli o vývoji sondy, jej prístrojov, o rokovaniach, schvaľovaní, zmenách, konečnej forme a nakoniec o úspešnom štarte v januári 2006. Vedci a inžinieri radujúci sa na televíznych záberoch, keď sonda úspešne splnila svoju misiu, s New Horizons prežili 10 rokov.

Rovnakým procesom prechádzajú všetky výskumné sondy. Najprv je návrh, široký tím vedcov a inžinierov, súťaž, v rámci ktorej sa reaguje na výzvu financujúcej agentúry a nakoniec výber jednej, alebo dvoch sond. Pripomína to súťaž vedcov uchádzajúcich sa o granty.

Samotná sonda sa skladá z dvoch celkov:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie