Stačí pár faktov a Orbánov mýtus sa zrúti

Prvý letmý pohľad na ekonomický vývoj v Maďarsku ukazuje značne zradný pozitívny obraz.

Rast pravdepodobne nad úrovňou troch percent, jeden z najlepších za rok 2014 v rámci Európskej únie. Deficit verejných financií sa podarilo znížiť pod tri percentá, verejný dlh ako percento z HDP (aj keď pomaly) klesá, zamestnanosť sa zvyšuje, nezamestnanosť klesla pod osem percent. Investície sa zvyšujú, domáci dopyt rastie.

To všetko je zrejme dôsledkom hospodárskej politiky vlády Viktora Orbána. Veď zaviedla rovnú daň z príjmov fyzických osôb na úrovni 16 percent, malé a stredné podniky platia dokonca len desať percent (väčšie 19) – podpora podnikania konečne prináša výsledky. Alebo nie?

Skutočná „podpora“ podnikania

Pozrime sa teda bližšie na tú podporu podnikania. Na jednej strane stoja nižšie dane z príjmov. Na druhej hlavná sadzba DPH, ktorú zvýšili na 27 percent (najvyššia v celej Únii a tým aj svetový rekord) a postupne zavedené selektívne sektorálne dane (odvody, poplatky), z ktorých chce tretia Orbánova vláda podľa rozpočtu na rok 2015 vyzbierať rekordných vyše 2,5 miliard eur.

Dnes existuje trinásť takýchto daní, možno dodať, že „len“ trinásť, lebo najčerstvejší návrh na zdanenie internetu vláda po veľkých demonštráciách rýchlo stiahla. Na začiatku sa tieto dane zavádzali ako dočasné, stali sa však trvalou súčasťou príjmov maďarského štátu (aj keď niekedy boli modifikované, aby vyhovovali pravidlám Európskej únie).

Sektorálne dane neslúžia len na naplnenie štátnej kasy, ale často sú aj nástrojom pre rôzne lobistické skupiny. Tieto skupiny blízke vláde nezriedka napíšu nové zákony s cieľom prerozdeliť trh vo svoj prospech, zlepšiť vlastné postavenie a poškodiť konkurentov (väčšinou nadnárodné firmy, ktoré podnikajú v oblasti služieb).

Na rozdiel od rovnej dane z príjmov tieto dane vôbec nie sú rovné, naopak, sú silne progresívne a väčšie firmy (napríklad podľa obratu) platia neúmerne viac.

Typickým príkladom môže byť reklamná daň pre médiá, viac ako dve tretiny tejto dane platí jediná súkromná televízia RTL klub, ktorá je k vláde čoraz kritickejšia.

Nedávne brutálne zvýšenie poplatku na dohľad nad potravinovými reťazcami zase má poškodiť veľké nadnárodné reťazce. K tomu treba pridať nedávny zákaz fungovania národných trafík pri veľkých supermarketoch ako aj zákaz nedeľného predaja platný od nového roka (s výnimkami pre menšie obchody).

Mercedesy vyrábať nevieme, ale poskytovať služby áno

Logika za Orbánovou hospodárskou politikou je zjednodušene takáto: mercedesy a audiny vyrábať nevieme, tak nadnárodné firmy, ktoré investovali do priemyselnej výroby, necháme na pokoji, dokonca s nimi teatrálne podpisujeme (inak bezobsažné) „strategické dohody“.

Maloobchod, bankovníctvo, energetika, komunálne služby, turizmus – to je už iná káva. To vedia robiť aj „naši“ podnikatelia. My ako vláda im pomôžeme, zvýhodníme ich postavenie reguláciami, selektívnymi daňami, pri verejnom obstaraní aj pri rozdeľovaní eurofondov. Naopak, ich konkurentov poškodíme a snažíme sa postupne vytlačiť z trhu.

Samozrejme, existuje veľa možností, ako tí prví môžu svoju vďaku vyjadriť. K ovládnutiu štátu podnikateľskými skupinami a oligarchami („state capture“) však v Maďarsku nedochádza. Politika si drží primát. Posledné slovo povie jednoducho Orbán. Ekonomická situácia podnikateľov vrátane podporovateľov vládnej strany tak závisí výlučne od svojvôle úzkeho okruhu politických lídrov na čele s premiérom.

O primáte politiky by mohli rozprávať napríklad prevádzkovatelia národných trafík pri veľkých supermarketoch alebo pri čerpacích staniciach. Najprv investovali nemalé sumy do otvorenia svojich trafík, ktoré prakticky nemohli byť stratové, a potom prišlo vládne rozhodnutie o zákaze ich činnosti. Orbánova vláda teda zmenou legislatívy potopí aj časť vlastnej klientely, keď ostaní (v tomto prípade prevádzkovatelia menej ziskových trafík) lobujú šikovnejšie.

Stabilné postavenie v maďarskom biznise neexistuje, aj keď ste podporovateľom vlády, existuje len dočasná dobrá vôľa úzkej skupiny – môže niekoho obdarovať, ale takisto môže aj vziať. Samozrejme to vytvára obrovskú nestabilitu.

Tak prečo maďarská ekonomika rastie?

Vynára sa otázka, ako v takomto prostredí vôbec mohli vzniknúť vyššie spomenuté priaznivé ukazovatele. Odpoveďou sú práve tie mercedesy a audiny, a ešte eurofondy. Je to podobné ako na Slovensku: ekonomiku ťahajú fabriky, ktoré vznikli skoro výlučne ešte pred nástupom súčasných vlád, v dôsledku priamych zahraničných investícií a verejné investície, ktoré v prevažnej miere sú financované z eurofondov. Inými slovami, maďarská ekonomike nerastie vďaka Orbánovej hospodárskej politike, ale ešte rastie aj napriek nej.

Táto hospodárska politika však má aj veľmi negatívne dôsledky. Stačí vymenovať, čo je v Maďarsku najhoršie. Najhorší je napríklad (neinvestičný) rating štátnych dlhopisov, najvyššie úroky a prirážky poistenia na nich v rámci V4. Najnižšia úroveň ekonomickej vyspelosti (HDP na hlavu), najnižšie príjmy obyvateľstva, najvyšší výskyt chudoby, bankový sektor v najhoršom stave, najvyšší podiel klasifikovaných pohľadávok v bankách, najhorší vývoj kurzu národnej meny, najnižšia miera zamestnanosti atď. Tiež v rámci V4.

Negatívne historické rekordy na dnešnom území Maďarska (od 1920) ako je najnižší počet pôrodov alebo najmenej novopostavených bytov počas druhej Orbánovej vlády. Alebo také výsledky ako najnižší počet legálne predaných cigariet, a tým aj drastický prepad daňových príjmov z ich predaja s čím súvisí aj pravdepodobný nárast ilegálneho predaja tabakových výrobkov.

Aj relatívne dobré ukazovatele sa dajú vysvetliť. Rast predošlými investíciami a eurofondmi. Nižšia nezamestnanosť výrazným nárastom verejnoprospešných prác a práce v zahraničí – pričom zamestnanosť v súkromnom sektore vykazuje iba minimálny rast. A relatívna stabilita vo verejných financiách skoro úplným zrušením a zoštátnením druhého dôchodkového piliera. Bez presmerovania odvodov do prvého štátneho piliera a pohltenia desiatich miliárd eur z úspor štátom by sa nepodarilo znížiť ani verejný dlh, ani deficit pod tri percentá.

Orbánova vláda napriek svojej obrovskej moci, čo v regióne nemá obdobu, nedokázala maďarské hospodárstvo postaviť na nohy. Zopár pozitívnych signálov, ktoré maďarská ekonomika v poslednom roku (pravdepodobne len dočasne) vysielala, sa nevyskytlo vďaka politike vlády, ale napriek nej. Jediné, čo sa zmenilo, je to, že si to uvedomuje čoraz viac ľudí v Maďarsku i v zahraničí. Preto sa aj tento mýtus o Orbánovi postupne rúca.

Autor pôsobí na Katedre politológie UK,
je poradcom predsedu poslaneckého klubu Most-Híd