Lucia Osvaldová
Otvorené hranice, bary, návrat detí aj stredoškolákov do lavíc, povolenie hromadných akcií – Slovensko sa v posledných dňoch najviac priblížilo stavu, v akom fungovalo pred koronakrízou.
V uplynulú sobotu otestovali laboratóriá 301 ľudí, pribudol jeden prípad nákazy, v nedeľu urobili 41 testov s jedným pozitívnym výsledkom. Aj v predošlých dňoch sa testovalo oveľa menej ako v týždňoch predtým. To všetko v situácii, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaznamenala vo svete najviac nových prípadov.
Epidemiológovia Alexandra Bražinová a Martin Pavelka píšu, že nákaza sa šíri najrýchlejšie od vypuknutia pandémie, pretože popri otvorených hraniciach a voľnom pohybe neexistuje dôsledná kontrola ľudí, a varujú pred rýchlym návratom života do normálu.
„Celá štruktúra, ktorú sme počas ‚koronakrízy‘ prácne vybudovali na zabrzdenie šírenia vírusu, sa rozpadá. Hranice sa otvorili, začal sa voľný pohyb ľudí nielen po Európe, ale v podstate celosvetovo – otvorili sme tak novému koronavírusu brány a vyvesili uvítací transparent: ‚Vitaj späť!‘,“ napísali epidemiológovia s tým, že disciplína ľudí sa hromadne stráca.
Epidémia podľa lekárov netrvá len pár mesiacov, ale pre nedostatočnú zaočkovanosť sa opakovane vracajú vírusy osýpok, mumpsu či rubeoly. Kým nebude dostupná vakcína a zaočkovaná väčšina ľudí, opakovať sa bude aj nákaza COVID-19.
Denník N preto oslovil expertov s otázkou, ako by mal štát postupovať, aby ďalšiemu šíreniu nákazy zamedzil.
Mistrík: Potrebujeme seriózne analýzy
Člen permanentného krízového štábu vedec Robert Mistrík považuje text epidemiológov za „vágny“, s nárastom počtu prípadov po otvorení hraníc sa podľa neho počítalo. Prípady nákazy sa riešia tak ako doteraz, odpovedá.
„Druhá vlna je reálne riziko, nikto to nezastiera, no seriózne posúdenie situácie vyžaduje seriózne analýzy a mne sa zatiaľ taká do rúk o druhej vlne nedostala. Ak ich niekto má, nech ich zverejní, aby z nich mohli kompetentní čerpať a eventuálne okamžite reagovať,“ vyzýva Mistrík.
Výpočtom epidemiológov nerozumie matematik Richard Kollár, ktorý učí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK dynamické matematické modelovania. Túto metódu použil vo svojej štúdii aj vládny Inštitút zdravotnej politiky.
Komentár Bražinovej a Pavelku označil za poplašnú správu. Riziko zavlečenia nákazy na Slovensko tu však podľa neho je, preto považuje za dôležité, aby sa systematicky monitorovali ohrozené skupiny, napríklad ľudia v domovoch sociálnych služieb.
„Takisto by mala prebiehať registrácia cestujúcich z krajín mimo bezpečnej zóny už na hraniciach, na všetkých hraničných priechodoch 24 hodín denne. Takíto cestujúci by mali byť okamžite monitorovaní pomocou e-karantény,“ upozorňuje Kollár.
„Sledovanie reprodukčného čísla v čase je metóda na mapovanie dynamiky epidémie v populácii. Nie je to žiadne veštenie ani alchýmia. Vychádza z dostupných národných údajov, ktoré poukazujú na trend šírenia,“ vysvetľuje epidemiologička Bražinová, ako prišli na to, že reprodukčné číslo dosiahlo hodnotu 3,39.
Bražinová ďalej vysvetľuje, že medzinárodne používaný model berie do úvahy denný počet nových prípadov a seriálový interval, ktorý opisuje rýchlosť šírenia infekcie. Rovnakú metódu používa podľa nej aj Inštitút Roberta Kocha v Nemecku.
„Nízky počet prípadov na Slovensku spôsobuje v našom modeli široký interval spoľahlivosti. Dovoľujem si však pripomenúť, že pri nízkom počte denne vykonaných testov môžeme predpokladať, že prípadov ochorenia COVID-19 máme v populácii viac, ako sú počty pozitívne testovaných,“ reaguje Bražinová.
Musíme viac testovať
Experti sa zhodujú, že je potrebné ľudí na COVID-19 testovať a izolovať pozitívne prípady.
„Nie je dôležitý počet pozitívnych, ale zistiť, kto pozitívni sú, a lokalizovať ich. Štát musí urobiť všetko pre to, aby pozitívne prípady dokázal identifikovať, najmä tých ľudí, ktorí prichádzajú zo zahraničia,“ hovorí biochemik Pavol Čekan, ktorého tím vytvoril slovenské testy na COVID-19.
Zároveň hovorí, že dôležitá je aj e-karanténa pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia.
Podľa lekára a člena permanentného krízového štábu Petra Visolajského je obava z druhej vlny namieste, šírenie choroby nebude podľa neho čakať na jesenné ochladenie. Odporúča, aby boj s pandémiou riadil jeden tím a aby monitorovali ľudí prichádzajúcich zo zahraničia, najmä formou e-karantény, ktorú bude kontrolovať polícia.
„Pravidelné a čo najširšie testovanie populácie je nevyhnutné, v tejto súvislosti pokladám za veľmi nerozumné a riskantné, že nevyšetrujeme na koronavírus každého pacienta pred operáciou,“ hovorí Visolajský.
„Izolácia podozrivých a potvrdených prípadov musí byť dôsledná a kontrolovaná políciou, s dostatočným postihom pri jej porušení. Opakovane som navrhoval sankcie za porušenie karantény, ako majú napríklad v Južnej Kórei, kde za porušenie karantény hrozí vyhostenie cudzinca z krajiny, pokuta 8000 dolárov alebo ročné väzenie,“ vysvetľuje Visolajský. Najprísnejší postih u nás je pokuta 1659 eur.
Celé odpovede expertov:
Ako by podľa vás mala vláda v tejto situácii postupovať, aby sme mali šírenie koronavírusu pod kontrolou? Aké opatrenia by ste zaviedli?
Robert Mistrík, vedec, člen permanentného krízového štábu
Keď sa vo februári na svet valila vírusová epidémia a Juraj Mesík na to vehementne upozorňoval, nikto ho nepočúval. Dnes tu máme opačný extrém, stačí jeden vágny blog a Denník N už zvoláva panel expertov. Samozrejme, že po otvorení hraníc a uvoľnení opatrení sa počet prípadov navýši, Slovensko nie je izolovaný ostrov. Prípady, ktoré sa vyskytnú, sa riešia, ako sa riešili aj doposiaľ. Ak mám odpovedať na otázku, potreboval by som poznať presné kritériá identifikácie prebiehajúcej „druhej vlny“, potom sa rád vyjadrím. Druhá vlna je reálne riziko, nikto to nezastiera, no seriózne posúdenie situácie vyžaduje seriózne analýzy a mne sa zatiaľ taká do rúk o druhej vlne nedostala. Ak ich niekto má, nech ich zverejní, aby z nich mohli kompetentní čerpať a eventuálne okamžite reagovať.
Počas celej krízy sme tu mali už toľko zaručených druhých vĺn, toľko proroctiev, toľko jasnozrivých predpovedí, že by už niekto z médií mal konečne porovnať tieto vyjadrenia s realitou a neživiť ďalšie bulvárne vlny.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO
Dôležité je pravidelne testovať rizikové skupiny obyvateľov, teda najmä zdravotníkov a ľudí v domovoch sociálnych služieb, ľudí, ktorí prichádzajú z rizikových krajín, a tiež ľudí, ktorí prišli do blízkeho styku s nakazenými. Cieľom by malo byt včas odhaliť a izolovať prípadné ohniská nákazy.
Andrea Kalavská, bývalá ministerka zdravotníctva za Smer, vedie epidemiologické konzílium
Veľmi podstatné je v dostatočnej miere testovať a mať efektívny systém, ktorým vieme vyhľadať všetky kontakty pozitívne testovaných ľudí. Zabezpečiť systém kontroly ľudí, ktorí prichádzajú z krajín s vysokou incidenciou koronavírusu, zabezpečiť ich testovanie a dodržiavanie karantény.Martin Kahanec, spoluzakladateľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI)
Zo scenárov „veľká prvá vlna – malá alebo žiadna druhá vlna“ a „malá prvá vlna – veľká druhá vlna“ je menším zlom prvý z nich, pretože posilňuje dôveru spotrebiteľov, zamestnancov, zamestnávateľov a investorov v udržateľné zotavenie ekonomiky. Zabrániť druhej vlne pandémie je preto pre ekonomiku ešte dôležitejšie, ako bolo zvládnutie prvej vlny.
To, že počty prípadov COVID-19 po otvorení ekonomiky narastú, som očakával a samo osebe ma to v tejto miere ani neznepokojuje. Veľmi ma však znepokojuje, že sme takmer prestali testovať a dramaticky sa znížila aj naša disciplína, čo sa týka chránenia sa pred nákazou.
Hrozí nám vznik ohnísk nákazy, ktoré zachytíme príliš neskoro, a následne nebude iná možnosť ako ekonomiku zase zatvoriť. Následky pre ekonomiku a spoločnosť by boli devastačné.
Opatrenie preto musia zahŕňať zabránenie cezhraničnému prenášaniu nákazy, a to kontrolami a testovaním na hraniciach, pri zachovaní priepustnosti hraníc pre pohyb osôb, tovarov a služieb.
Musíme masívne a múdro testovať, trasovať a izolovať prípady nákazy. Pri takom malom rozšírení nákazy odporúčam vytypovať a systematicky pretestovávať najrizikovejšie, geograficky rozptýlené povolania s vysokou frekvenciou kontaktov: v záujme ich zdravia, ale aj preto, aby nám ako lakmusové papieriky pomáhali nachádzať ohniská nákazy. Pomohlo by tiež trasovanie nákaz pomocou múdrych aplikácií.
Tiež odporúčam systematicky plošne testovať odpadové vody a všetky odobrané krvné vzorky na prítomnosť koronavírusu, respektíve protilátok na koronavírus, čo by nám tiež pomohlo efektívne identifikovať zárodky takýchto ohnísk.
Bez týchto opatrení je to ako hrať s koronou slepú babu s rukami vo vreckách. Musíme si tiež uvedomiť, že riziko COVID-19 bude hroziť ešte dlho. Preto je potrebné pripraviť a implementovať hygienické opatrenia a postupy tak, aby sme ani pri zvýšenom počte nákaz, aspoň do istej hranice, nemuseli zatvárať ekonomiku a školy.
Pavol Čekan, biochemik a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX
Aj keď sme mali trošku zvýšený počet pozitívnych prípadov, nejde o komunitné šírenie pandémie, ale o individuálne prípady. Nie je dôležitý počet pozitívnych, ale zistiť, kto pozitívni sú, a lokalizovať ich. Štát musí urobiť všetko pre to, aby pozitívne prípady dokázal identifikovať, najmä tých ľudí, ktorí prichádzajú zo zahraničia. To sa dá len testovaním a aplikáciou – ľudí prichádzajúcich zo zahraničia identifikuje a zistí, s kým sa stretávajú. Keď toto štát bude robiť, mal by vedieť lokalizovať ďalšiu vlnu – nenazývam je „druhá vlna“, skôr ide o „vlnu 1 B“.
Zároveň platia nariadenia úradu verejného zdravotníctva pre ľudí, ktorí prídu z iných než „bezpečných krajín“ – musia mať negatívny test nie starší ako 96 hodín, následne budú päť dní v domácej karanténe a potom si urobia ďalší test. Ja len dúfam, že sa tieto pravidlá dodržiavajú.
Richard Kollár, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského
Predovšetkým musím konštatovať, že odhad R0 pre Slovensko na úrovni 3,4 považujem za blud. Metodika výpočtu nebola zverejnená, hodnotu nepodporuje odborná literatúra a neexistujú k nej dáta – nemáme žiadne nové úmrtia, hospitalizácie a vzniklo u nás len minimum pozorovaných nákaz. Nerozumiem, prečo seriózne médiá ako Denník N uverejnia takúto poplašnú správu.
Na druhej strane, riziko zavlečenia nákazy zo zahraničia na Slovensko je momentálne určite nenulové. Spôsobuje to voľný režim na hraniciach a samoreportovanie prichádzajúcich z krajín, kde je epidemiologická situácia kritická. Mať vírus pod kontrolou preto znamená byť schopný efektívne testovať a izolovať takýchto cestovateľov, kým sa nepreukáže, že nie sú šíriteľmi. Okrem toho treba systematicky sledovať situáciu u našich susedov a tam, odkiaľ k nám prichádza veľa ľudí. Zameral by som sa u nich na nové hospitalizácie, keďže ich počet predstavuje dobrý aktuálny odhad dosahu ochorenia. Na dobré zvládanie potrebujeme to, čo na začiatku – rozhodovať sa nielen na základe vlastných dát, ale aj na základe dát z okolia. Rýchlosť reakcie bude v prípade návratu nákazy opäť kľúčová.
Predovšetkým je potrebné systematicky monitorovať ohrozené skupiny, najmä také, kde je veľa ľudí so zníženou imunitou, napr. DSS. Tam treba byť stále mimoriadne obozretný a prípadne ohniská riešiť lokálne. Takisto by mala registrácia cestujúcich z krajín mimo bezpečnej zóny prebiehať už na hraniciach, na všetkých hraničných priechodoch 24 hodín denne. Takíto cestujúci by mali byť okamžite monitorovaní pomocou e-karantény. Šetrenie financií na týchto miestach považujem za zásadný omyl. Napokon by som na základe najnovších poznatkov pripravil plán na príchod prípadnej druhej vlny. Už teraz sú odborné práce, ktoré kvantitatívne odhadujú dosah rôznych opatrení, z ktorých sa dá celkom dobre vychádzať. V každom prípade by som nešíril paniku ako článok epidemiológov Bražinovej a Pavelku, je to len kontraproduktívne.
Michal Patarák, psychiater
Celosvetovo sa situácia s koronavírusom zhoršuje. U nás už tiež dochádza k miernemu zhoršeniu. Niektorí hovoria o druhej vlne, je to však tá istá vlna, len sa ďalej šíri a rastie podľa miery opatrení proti nej. Práve tá miera začína byť kľúčovým problémom, pretože s tvrdými opatreniami každá spoločnosť s radosťou súhlasí, keď sa bojí (strach ako motivačný činiteľ) a keď je nebezpečenstvo nové, ale horšie je to vtedy, keď sa tvrdé zbrane už použili a mali by sa použiť znova.
Stihla sa cez nás prehnať aj vlna koronaskepticizmu a koronapopierania, čo je síce tiež bežný jav (poprieť nebezpečenstvo a tým ho psychicky akože „zvládnuť“), ale podhubie má iba v krajine, ktorú celé to šialenstvo len lizlo. Nikto nemá rád zlých prorokov, ale vyzerá to tak, že v akomsi okne budeme ešte tento mesiac a v júli, no a v auguste môže začať zase hrmieť. Nechcel by som byť teraz na mieste tých, ktorí rozhodujú, ako ďalej, pretože vyhlásiť v lete karanténu znamená už významne siahnuť na well-being občanov (najhorší scenár). Skôr sa pôjde cestou citlivého vyvažovania opatrení. Mali by sme byť všetci opatrní a pohybovať sa len do bezpečných zón, dodržiavať opatrenia, ktoré dodržiavať máme. Vychádza mi to tak, že najdôležitejšie zo všetkého je veľa testovať – teda to, čo je od začiatku našou regionálnou slabosťou.
Peter Visolajský, lekár a člen permanentného krízového štábu
Na Slovensku sme podľahli davovej psychóze, že sme koronavírus zvládli, „máme po tom“ a nanajvýš môžeme čakať druhú vlnu na jeseň. Po pomerne prísnych opatreniach, čo ľudia zažili, tomu jednoducho chcú veriť. Druhá vlna na jeseň je však medicínsky nezmysel, keďže SARS-CoV-2 nepotrebuje na šírenie chlad. To dosvedčuje šírenie infekcie aj v krajinách s vyššími teplotami, napríklad v Brazílii či v Izraeli. A obávam sa, že sa opakuje história, keď po prísnych opatreniach pri prvej vlne španielskej chrípky spoločnosť už nedokázala akceptovať obmedzenia, a preto prišla druhá vlna ochorení s ešte väčšími následkami na životoch aj na ekonomike. Profesor Ferguson z Imperial College London vo svojej, na tú dobu prelomovej, analýze tvrdí, že supresia zníži číslo šírenia R0 pod 1, naopak, uvoľnenie opatrení R0 zvyšuje. V marci, keď sme mali jedného pacienta s COVID-19 v štáte, sme zaviedli veľmi prísne obmedzenia, napriek tomu sme mali 28 mŕtvych a 1500 nakazených, dnes máme na Slovensku stovky pacientov a všetky obmedzenia sa uvoľnili. Preto je na mieste reálna obava pred druhou vlnou a tá určite nebude čakať na jesenné ochladenie.
Podľa môjho názoru je potrebné, aby boj s touto pandémiou riadil jeden tím, je nevyhnutné uzavretie hraníc, ale nie pre ľudí a tovar, ale pre COVID-19, to znamená kontrola príchodzích, ich testovanie a karantenizácia (optimálne v domácej karanténe formou e-karantény, pod funkčnou kontrolou polície). Je veľmi dôležité rozbehnúť aplikáciu, ktorá bude sledovať kontakty daného človeka a hlásiť, že prišiel do kontaktu s pozitívnym. Takáto aplikácia musí byť nadnárodná, minimálne na území V4. Pravidelné a čo najširšie testovanie populácie je nevyhnutné, v tejto súvislosti pokladám za veľmi nerozumné a riskantné, že nevyšetrujeme na koronavírus každého pacienta pred operáciou. Predoperačné vyšetrenie na SARS-CoV-2 predstavuje pomerne nenáročnú sondu do populácie a môže nám tak odhaľovať skryté nákazy, na druhej strane chráni pred šírením infekcie v nemocniciach. To sa nám totiž môže vypomstiť vyblokovaním celej dôležitej nemocnice.
Opakovane som toto vyšetrovanie žiadal, žiadala to aj anesteziologická spoločnosť, ale kompetentní to zamietli. Dvadsať percent všetkých nakazených vo vyspelých krajinách sú totiž zdravotníci a nemocnice sú pokladané za významné amplifikátory šírenia nákazy.
Ďalším dôležitým opatrením je vyhľadávanie kontaktov pozitívnych pacientov a ich včasná izolácia, a to ešte pred výsledkom PCR testu. Izolácia podozrivých a potvrdených prípadov musí byť dôsledná a kontrolovaná políciou s dostatočným postihom pri jej porušení. Opakovane som navrhoval sankcie za porušenie karantény, ako majú napríklad v Južnej Kórei, kde za porušenie karantény hrozí vyhostenie cudzinca z krajiny, pokuta 8000 dolárov alebo ročné väzenie. U nás je najprísnejší postih pokuta 1659 eur. Keďže nevieme odhaliť superšíriteľov, ktorí sú zodpovední za 80 percent nákaz, musíme sa zamerať na podujatia, kde sa takéto superšírenie naplno uplatňuje, to sú demonštrácie a iné hromadné podujatia, športové podujatia s obecenstvom a podobne. Každá hromadná akcia s väčším množstvom cudzích ľudí je riziková. Takzvané „šachovnicové sedenie“ pri 1000 divákoch na štadióne nás určite neuchráni, je to nezmysel.
Nosenie rúšok bolo opakovane dokázané ako významný ochranný faktor a aj Slovensko mu vďačí za časť svojho doterajšieho úspechu, bolo by veľkou chybou, ak by sme sa tohto nenáročného, ale veľmi efektívneho prvku vzdali. Druhou časťou opatrení je ochrana rizikových skupín, to sú marginalizované komunity, domovy dôchodcov, veľké podniky a nemocnice, tu v prevencii nemôžeme poľavovať.
Veľkou chybou Slovenska je, že v posledných rokoch bol najlepší štátny zamestnanec ten, čo sa nesťažuje a sebavedome sa tvári, že všetko funguje, hoci si je vedomý, že to tak nie je, toto je pre nás dnes smrteľne nebezpečné. Keď som riešil COVID-19 pandémiu v permanentnom krízovom štábe (PKŠ), stretával som sa s tým často. Na PKŠ sme tento sebaklam denne vyvracali a prácne dokazovali realitu, ktorá sa až potom začala riešiť.
V posledných dňoch sa však všetko vrátilo do starých koľají a kompetentní sa tvária, ako je všetko zabezpečené, no realita je taká, že poddimenzovaný úrad verejného zdravotníctva nemá dostatok kapacít na vykonávanie spomenutých opatrení, ministerstvo zdravotníctva má čo robiť s kolabujúcim systémom slovenského zdravotníctva a boj s pandémiou na Slovensku tak nemá pána. A musím sa priznať, že z viacerých opatrení takzvaného epidkonzília som ako lekár sklamaný. Po rokoch marazmu v riadení štátu sme sa konečne dočkali vlády, ktorá počúva, a myslím, že úspech Matovičovej vlády pri prvotnom boji s koronavírusom na Slovensku nie je celkom docenený, no v posledných dňoch mám pocit, že vláda podľahla spomenutému sebaklamu úradníkov, ako všetko na papieri funguje. Ale stav slovenského boja s pandémiou nie je len vecou úradov, je vecou nás všetkých. A je tu veľká zodpovednosť aj zo strany novinárov. Na začiatku sme počúvali a čítali veľkú kritiku prísnych opatrení, dnes tí istí kritizujú uvoľnenia, to nie je v poriadku. Novinári majú veľkú moc a s mocou prichádza aj zodpovednosť. Veľmi veľa dokáže spraviť aj bežný človek. Nosiť rúško v rizikovej situácii, vyhýbať sa masovým podujatiam a rizikovým situáciám je zodpovednosťou a úlohou každého jedného z nás.
Ján Bučkuliak, informatik a člen permanentného krízového štábu
Využiť dobré skúsenosti za ostatné obdobie a pokračovať v inovatívnych technologických projektoch, pretože tie sa ukázali ako efektívne a škálovateľné.
Vláda a príslušné štátne inštitúcie môžu využiť postupy, ktoré boli doteraz vytvorené, a dôsledne ich dodržiavať. Mám na mysli najmä systém testovania, v ktorom hrajú veľkú úlohu odberné miesta, laboratóriá, Úrad verejného zdravotníctva SR, regionálne úrady verejného zdravotníctva a Národné centrum zdravotníckych informácií. Takisto musí byť pripravená podľa potreby opätovne zaviesť do života technologické riešenia, ktoré sa už osvedčili v rámci komplexnejšieho boja proti šíreniu – takýmto riešením bola napríklad e-karanténa. A v neposlednom rade pokračovať v inovatívnych riešeniach, ktoré sa zavádzajú aj v zahraničí, najmä decentralizované získavanie kontaktov pomocou technológie bluetooth, konkrétne národná aplikácia nad protokolom DP-3T s napojením na celoeurópske riešenie. To, samozrejme, nebráni ďalším technologickým riešeniam, ktoré sa môžu aplikovať pri prechode hranicami pri návrate z tzv. „červených krajín“.
O odporúčaniach, ktoré som uviedol, už bolo komunikované na rôznych úrovniach s príslušnými zodpovednými predstaviteľmi. Pri zavádzaní do praxe verím, že jednotlivé inštitúcie budú aj podrobnejšie informovať o detailoch.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
