Život v trojici: ja, on a jeho strachy. Ako sa žije s partnerom, ktorý trpí úzkostnou poruchou
Keď má váš partner také nekontrolovateľné obavy, že mu znemožňujú aj bežné denné fungovanie, váš vzťah to poznačí.
Keď Lucii volala Lukášova kolegyňa, že ho z práce brala sanitka s podozrením na infarkt, nedávalo jej to zmysel. Jej manžel mal 33 rokov, bol vždy zdravý, v dobrej kondícii, športoval, nefajčil, alkohol pil minimálne, nedávno absolvoval kompletnú zdravotnú prehliadku vrátane záťažového EKG, a všetko bolo v norme.
Po niekoľkých dôkladných vyšetreniach v nemocnici im Lukášova ošetrujúca lekárka povedala, že Lukáš nemal infarkt, hoci aj cítil obrovský tlak na hrudi, lapal po dychu a mal pocit, že to nemôže prežiť. Jeho diagnóza bola: podozrenie na panický atak. Lekárka pridala odporúčanie, aby vyhľadal psychológa či psychoterapeuta.
Lukáš to považoval za nesprávny záver. „On by bol tuším radšej, keby to bol naozaj infarkt, po ktorom by dostal nejaké lieky, dával by si viac pozor a bolo by to v poriadku,“ hovorí Lucia. Pre Lukáša bolo neprijateľné, aby boli jeho problémy psychického charakteru.
On totiž pôsobil a vystupoval ako „totálny pohoďák“, človek, čo nemá žiadne „mindráky“, darí sa mu, má dobré pracovné aj spoločenské renomé a ľudia sa pri ňom cítia príjemne. Žiadny vystresovaný, vystrašený, o sebe večne pochybujúci človek. Lenže to všetko bola do veľkej miery maska a incident s „infarktom“ bol
