Boris Kollár je plagiátor ako Andrej Danko. Na Kmotríkovej škole podvádzal

Predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina sa dopustil rovnakého prešľapu ako jeho predchodca Andrej Danko. Vysokoškolský titul dostal za plagiátorskú prácu, do ktorej vykradol cudzie texty.

Najviac strán odkopíroval z publikácie svojho školiteľa, pod ktorého vedením diplomovku písal. Ten ju však nedal Kollárovi prerobiť, ale umožnil mu v roku 2015 získať magisterský diplom na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.

Ide o súkromnú školu s nedobrou povesťou, za ktorou stojí známy oligarcha Ivan Kmotrík – Kollárov dlhoročný kamarát. Vlani tam udelili bakalársky titul aj poslankyni Petre Krištúfkovej zo Sme rodina. Aj ona uspela s odpísanou prácou, v utorok na to upozornil bývalý politik Miroslav Beblavý.

Kollár v Skalici študoval environmentálny manažment, diplomovú prácu venoval klimatickým zmenám a ich vplyvu na cestovný ruch v oblasti Kysúc. Podľa zistení Denníka N je jeho 58-stranová práca plagiátom.

Video: Boris Kollár je plagiátor, vykradol svojho vlastného školiteľa
Autorky: Mária Benedikovičová, Martina Koník

Jeho diplomovku prístupnú v Centrálnom registri záverečných prác sme nechali preveriť aj cez antiplagiátorský systém. Aj v ňom vyšlo, že Kollár uspel s prácou, do ktorej odkopíroval príliš veľa cudzích textov.

Skalická škola študentom zakazuje vytvárať záverečné práce kopírovaním cudzích textov. „Záverečná práca nesmie mať charakter plagiátorstva,“ uvádza sa v smernici školy z roku 2012, ktorá rozoberá náležitosti záverečných prác.

S Kollárom sme sa pokúšali telefonicky spojiť. Neskôr na tlačovej besede o 17.00 odmietol, že by bol plagiátorom ako Danko. „Písal som to sám niekoľko mesiacov,“ vyhlásil Kollár.

Ako Kollár odpisoval

Kollárovým školiteľom diplomovky na tému „Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc“ bol Jozef Minďáš, ktorý je už dnes rektorom skalickej školy.

Predseda parlamentu najviac zneužil práve vedeckú štúdiu, ktorú v roku 2011 vytvoril Minďáš s ďalšími autormi. Z tejto štúdie „Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch“ prevzal Kollár od slova do slova desiatky odsekov, ktoré zoradil za sebou bez toho, že by k nim pridal vlastné myšlienky. Na tlačovej besede len skonštatoval, že spravil chybu, ale nejde o plagiát.

Od slova do slova preberal aj texty z webových stránok kysuce.sk a regionkysuce.sk, ktoré charakterizovali, aké sú možnosti cestovného ruchu v tejto oblasti a neraz mali charakter pozvánky pre turistov.

V práci sa objavila napríklad takáto veta z webovej stránky regionkysuce.sk: „Na bicykli, pešo s ruksakom na chrbte, autom aj autobusom prejdite región, ktorému dala meno rieka Kysuca a ktorý sa skrýva v pohoriach Javorníkov a Kysuckých Beskýd.“ Čo na to Kollár? „Keď jednu vetu vezmete z internetu a sociálnych sietí, je to bežná vec a nemyslím si, že je to nejaká tragédia,“ vysvetlil, prečo niektoré vety prebral celé z internetu.

„Každý študent si to nejakým spôsobom zľahčuje. Zľahčil som si to aj ja, priznávam si to. Nie je to pekné, ospravedlňujem sa za to, ale neznamená to, že som nesplnil podmienky, aby som mohol pristúpiť k záverečnej skúške, že som túto prácu odflákol,“ pokračoval Kollár.

Okrem povykrádanej štúdie od Minďáša a textov prevzatých z webových stránok o regióne Kysúc sa v diplomovke nachádza 19 strán, na ktorých rozoberá štyri modely vplyvu klimatických zmien na cestovný ruch v oblasti Kysúc.

Túto časť práce tvoria najmä grafy a pár odsekov textu, v ktorých sa zväčša nachádzajú informácie faktografického charakteru, ktoré nemohol sám napísať, napríklad, kedy sa tam vyskytla extrémna zima, údaje o priemernej ročnej teplote vzduchu, ročných úhrnoch zrážok a počtoch dní so snehovou pokrývkou za roky 1951 až 2010. Kollár nespomína zdroje, odkiaľ všetky údaje čerpal.

Odborník Katuščák: Školiteľ nemal prácu pustiť ďalej

Denník N od mája podrobne skúma jeho diplomovku. Údaje sme hľadali v knihách o klimatológii a Slovensku v Mestskej knižnici v Bratislave aj priamo v knižnici Slovenského hydrometeorologického ústavu, ale nepodarilo sa ich nájsť. Konzultovali sme to aj s uznávanými klimatológmi. Ani od nich sme sa nedozvedeli, kde presne by takéto informácie mohol získať.

Kollárovu diplomovku sme nechali preveriť cez antiplagiátorský systém odevzdej.cz, ktorý sa používa hlavne v Česku. Keď sme dali porovnať Kollárovo dielo s Minďášovou štúdiou a spomínanými webovými stránkami o Kysuciach, vyšlo, že sa do veľkej miery zhoduje s týmito zdrojmi. Celková podobnosť vyšla 52 percent.

Kollár sa bránil, že toto porovnanie neobstojí, a začal sa oháňať testom originality, podľa ktorého vraj jeho práca prešla štátnym antiplagiátorským systémom a mala zhodu s inými prácami 24,45 percenta. „Interné smernice Univerzity Komenského hovoria, že do 30 percent zhody je bežná prax,“ povedal Kollár a odmietol, že by poriadne nezdrojoval.

Kollárovi mohlo vyjsť 24,45 percenta, pretože v štátnom antiplagiátorskom systéme nie sú všetky publikácie, ktoré vyjdú, nenachádza sa v ňom ani Minďášova štúdia. O tom, že štátny systém je deravý, sa hovorí už roky. Doterajší ministri školstva s tým nič zásadné neurobili.

Profesor Dušan Katuščák, ktorý vytvoril viacero publikácií, ako správne citovať, a podľa jeho pravidiel učia aj na skalickej škole, hovorí, že Kollárova diplomovka nemala prejsť. „Je to jednoznačný kompilát a plagiát. Z práce nie je jasné, čo sú myšlienky pána Kollára a ktoré sú prevzaté, školiteľ nemal prácu pustiť ďalej,“ hovorí Katuščák.

Rovnako reagoval aj Martin Hanel z Českej zemědělskej univerzity v Prahe. U nich by práca nemohla byť obhájená. „Podľa našich pravidiel je za plagiát považovaná práca, ktorá obsahuje viac než 10-percentnú zhodu s inými textami, pokiaľ nie sú zdroje riadne citované. Pokiaľ je zhoda vyššia než 20 percent, je práca považovaná za plagiát, aj keď sú zdroje riadne citované,“ podotkol Hanel, ktorý je v Prahe prodekanom Fakulty životného prostredia.

Minister školstva Branislav Gröhling zo SaS sa priamo k plagiátorstvu predsedu Sme rodina Kollára nevyjadril. Na otázku, čo si o tom myslí, odbor komunikácie ministerstva zaslal odpoveď: „Ministerstvo školstva plánuje nový zákon o vysokých školách, v ktorom chce zohľadniť aj otázku riešenia plagiátorstva.“

Nová tradícia predsedov parlamentu

Podľa smernice skalickej školy z roku 2012 úlohou Kollárovho školiteľa Minďáša bolo „nedopustiť, aby študent vypracoval plagiát“.

Minďáš je bývalým šéfom štátnych Lesov SR, do funkcie ho za prvej vlády Roberta Fica nominovalo HZDS Vladimíra Mečiara. Hrozí mu väzenie na desať až pätnásť rokov, podľa týždenníka Plus 7 dní ho súdia pre prideľovanie štátnych poľovných revírov podľa údajného Mečiarovho zoznamu. Podľa informácií Denníka N ho v pondelok čaká pojednávanie na Okresnom súde v Banskej Bystrici.

Minďáš bol školiteľom aj škandalóznej bakalárskej práce poslankyne Petry Krištúfkovej, ktorá na študijnom odbore ochrana a využívanie krajiny písala prácu o rozvodovosti a sobášnosti. Denník N sa ho snažil kontaktovať, nezdvíhal však telefón a nezastihli sme ho ani na domácej adrese.

„Zdá sa, že sa na Slovensku vytvorila tradícia, že na čele Národnej rady sú predsedovia s problematickými záverečnými prácami,“ komentuje Katuščák, ktorý učí na Slezskej univerzite v Opave.

O Kollárovom predchodcovi vo funkcii predsedu parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS) v minulosti vyšlo najavo, že má z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici titul JUDr. za plagiátorskú rigoróznu prácu.

Samotný Kollár v roku 2018 podpísal opozičný návrh na odvolanie Danka z funkcie šéfa parlamentu v čase, keď predseda SNS vytrvalo utajoval svoju rigoróznu prácu v knižnici UMB. Tento návrh spomínal, že Danko sa správa ako podvodník prichytený pri čine a mal by skončiť vo funkcii druhého najvyššieho ústavného činiteľa, pretože nerobí hanbu len parlamentu, ale aj vysokým školám.

Keď predseda SNS po verejnom tlaku odtajnil svoju prácu a ukázalo sa, že má titul za plagiát, Sme rodina sa pridala aj k ďalšiemu návrhu na odvolanie Danka z funkcie predsedu parlamentu.

„Andrej Danko nemôže ostať vo funkcii predsedu NR SR. Musíme si priznať, a to bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii či opozícii, že predseda slovenského parlamentu je usvedčený plagiátor, klamár, podvodník a zlodej duševného vlastníctva a našou povinnosťou je chrániť Slovensko od takýchto ľudí,“ uvádzalo sa v návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze, ktorú začiatkom roka 2019 podpísala aj Petra Krištúfková, terajší minister práce Milan Krajniak či poslanec Sme rodina Peter Pčolinský.

Veľmi jasne sa vtedy k téme Dankovej diplomovky vyjadril aj súčasný premiér Igor Matovič (OĽaNO): „Tak to nie je len o tom, že zlodejom je ten, kto ukradne niečo fyzické, že ukradne nejaký pohár, ukradne auto, ukradne peňaženku, ale zlodejom je aj ten, kto ukradne niekomu duševné vlastníctvo, a keď Andrej Danko odpísal päť kníh a z týchto skopíroval texty a prezentoval ich ako svoje, nenapísal, že ich skopíroval, že to mu vlastne vyčítali, tak v podstate ukradol duševné vlastníctvo, produkt duševnej práce tých autorov. Tým pádom je Andrej Danko teraz naozaj usvedčený zlodej a plagiátor.“

Titul a politické ambície

Kollára otázky týkajúce sa jeho plagiátu rozhnevali, na všetky novinárske otázky neodpovedal a v budove Národnej rady odišiel do traktu predsedu, ktorý nie je médiám prístupný.

Šéf parlamentu Kollár pochádza z Bratislavy, kde skončil Gymnázium na Grösslingovej ulici. Po vysokoškolskom titule zatúžil, až keď začal mať politické ambície. Pred piatimi rokmi, keď magisterský titul nadobudol, mal už 50 rokov a po neúspechu so stranou Únia – strana pre Slovensko robil všetko pre to, aby uspel s hnutím Sme rodina.

Začiatkom roka 2016 mu plán vyšiel a prebojoval sa do parlamentu. Po nedávnych voľbách vo februári ešte posilnil, vstúpil do koaličnej vlády Igora Matoviča a po Dankovi obsadil funkciu predsedu parlamentu.

K poslankyni Petre Krištúfkovej a jej bakalárskej práci sa Kollár dnes priamo nevyjadril, vraj si ju rozoberie a potom povie svoj názor. Len priznal, že skalickú školu jej odporúčal on.

Stredoeurópska vysoká škola funguje v Skalici od roku 2005 a je spájaná s podnikateľom Ivanom Kmotríkom, ktorý bol dlho predsedom správnej rady. Kmotrík, rodák zo Skalice, má od školy udelený titul docent. Boris Kollár nedávno v rozhovore Denníka N priznal, že sa s Kmotríkom poznajú od mladosti. O škole s ním vraj nikdy nehovoril.

V poslednom meraní Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry z roku 2015 bola skalická škola na deviatom mieste z trinástich fakúlt spoločenských vied. Titul magister aj doktor na nej získal aj Kmotríkov syn.