Odborníčka na kliešte: Ak je kliešť na telo prisatý dlhšie ako deň, doslova sa oň zacementuje
Ktoré repelenty zaberajú ako prevencia pred kliešťami a ktoré nie? Sú rizikovejšie parky v mestách alebo lúky v prírode? Odpovedá Kateřina Kybicová, vedúca Národného referenčného laboratória pre lymskú boreliózu v Štátnom zdravotnom ústave v Prahe.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V ktorom mesiaci roka vám novinári začínajú volať, aby ste im porozprávali o kliešťoch?
Obvykle to vypukne v apríli, ale niektorí sa ozývajú už v marci. Ich základnou otázkou je, či už vyliezajú kliešte a či už je riziko, že sa prisajú na človeka. Samozrejme, vtedy už to riziko existuje, lebo kliešte začínajú byť aktívne pri piatich stupňoch nad nulou.
Ak je osem nad nulou, kliešte si už natvrdo vyhľadávajú svojich hostiteľov. Ak má teda niekto smolu, kliešť sa naňho môže prisať už vo februári. Stačí teplé a slnkom zaliate miesto. Sezóna kliešťov sa dlhodobo predlžuje, aktívne sú v podstate až deväť mesiacov v roku.
Kam sa kliešte schovávajú v zime?
Sú zahrabané v čomkoľvek, čo je napadané na zemi, napríklad v lístí, ihličí, vo všetkom prírodnom, čo môžete nahrabať vo vrchnej vrstve pôdy. V pohode tam prečkajú všetky nepriaznivé podmienky. Snehová pokrývka im prospieva, lebo ich udržiava v stave, aby nevyschli. Nezahrabávajú sa však len v zime, ale aj počas veľmi suchého a horúceho leta. Nemajú ho príliš rady.
Kliešte sa skrývajú vo vyššej tráve, mnohí si však myslia, že na nás skáču aj zo stromov, čo je mýtus. Skáču vôbec?
Neskáču a zo stromov už vôbec nie. Pohybujú sa v oveľa nižších polohách nad zemou, konkrétne do jedného metra. Vo vyššej tráve sa nachádzajú preto, lebo je tam vyššia vlhkosť. Ak trávu príliš pokosíte, kliešťa v nej nájdete len výnimočne. Nemá dôvod sa tam zdržiavať, potrebuje totiž 80-percentnú vzdušnú vlhkosť. Preto sa orientuje na vyššie trávy a kroviny na lúkach či húštiny v lesoch.
Kliešť nie je príliš pohyblivý. Ako zistí, že sa blíži človek či zviera? A ako presne sa dostane na telo hostiteľa?
Kliešte striehnu na vrcholkoch tráv, na steblách. Je im jedno, aký hostiteľ pôjde okolo, či ste to vy, pes, hlodavec, vták či srna. V tomto nie sú vyberavé. Číhajú tak, že majú natiahnutý predný pár nožičiek. Na ich poslednom článku majú takzvaný Hallerov orgán, ktorým detegujú vydychovaný oxid uhličitý, vlhkosť a vône. Vďaka tomu vedia, že sa blíži hostiteľ, na ktorého by sa mohli prisať. V podstate nás cítia skôr, než k nim prídeme.
Ako blízko okolo kliešťa musíme ísť, aby sa mohol zachytiť o oblečenie či pokožku?
Musíme sa oň doslova obtrieť. Kliešť nevie skákať ani sa vymrštiť, musí
