Denník N

Koľko ukrojí koronakríza z budúcich príjmov dnešných detí?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Obmedzenie vzdelávania počas krízy môže citeľne znížiť zárobkový potenciál dnešných detí a produktivitu celej ekonomiky. Rozsah škôd závisí od toho, aké nápravné opatrenia vláda a ministerstvo školstva urobia.

Autor pracuje v Útvare hodnoty za peniaze MF SR

Zatvorenie škôl v reakcii na pandémiu nového vírusu bolo oprávnene vnímané ako nevyhnutné opatrenie na ochranu verejného zdravia. Presun vzdelávania do neodskúšaného virtuálneho priestoru však nebol bez nákladov a rizík. Je ich potrebné identifikovať a pokiaľ možno vyčísliť, aby sme v prípade druhej vlny koronavírusu alebo v budúcej pandémii vedeli správne reagovať.

Negatívny vplyv zatvorených škôl bol citeľný na trhu práce okamžite. Tisíce rodičov, prevažne matiek, bolo nútených zostať s deťmi doma, o čom svedčí 474-percentný nárast v počte poberateľov ošetrovného medzi februárom a aprílom 2020. Mnohí zamestnávatelia dočasne prišli o časť pracovnej sily. Niektorým to mohlo vyhovovať vzhľadom na pokles tržieb, iných to mohlo obmedziť vo výrobe. Rodičia na OČR dočasne prišli o 45 percent príjmu. Aj tí, ktorí mali možnosť pracovať z domu popri starostlivosti o deti, isto prišli o nezanedbateľnú časť svojej produktivity.

Menej pozornosti bolo venovanej vplyvu zatvorených škôl na samotné deti a ich budúce vyhliadky na trhu práce. Je dôvod na obavy? Môže mať pár mesiacov obmedzeného vzdelávania, ktoré postihuje všetkých žiakov, vplyv na ich mzdové ohodnotenie v ďalekej budúcnosti? Odpoveď závisí od úlohy, ktorú školský systém zohráva na pracovnom trhu.

Vzdelávanie ako signál alebo tvorca zručností?

Existujú dva pohľady na túto otázku. Vzájomne sa nevylučujú a pravdepodobne oba do istej miery vystihujú realitu. Jeden hovorí, že formálne vzdelávanie vštepuje kognitívne schopnosti, ktoré postupne rozvíjajú ľudský kapitál detí a zvyšujú ich budúcu produktivitu na trhu práce.

Druhý pohľad hovorí, že formálne vzdelávanie je systém, ktorý mladým ľuďom umožňuje získať osvedčenie o svojich vrodených danostiach a schopnosti učiť sa nové veci pre potreby potenciálnych zamestnávateľov. Keďže tieto charakteristiky nie sú pozorovateľné zamestnávateľom, ale zároveň umožňujú postup na vyššie stupne vzdelávania, zamestnávateľ môže dosiahnuté vzdelanie vnímať ako signál schopností uchádzača. V tomto prípade vôbec nezáleží, či vedomosti nadobudnuté v procese vzdelávania sú priamo relevantné pre danú pozíciu.

Vplyv koronakrízy na budúci zárobkový potenciál dnešných detí závisí od relatívnej váhy týchto dvoch mechanizmov. Plošné zatvorenie škôl nemá vplyv na vrodené schopnosti detí, ich postup v rámci systému bol zaručený a signalizačná hodnota vzdelávacieho systému preto zrejme nebude významne poškodená. Ak však čas strávený v škole rozvíja ľudský kapitál a zručnosti, potom obmedzenia vo výučbe môžu znížiť budúcu produktivitu na pracovnom trhu, a teda aj mzdové ohodnotenie aj vtedy, ak sú plošné.

Čo hovoria dáta 

Štúdie skúmajúce vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním a zárobkom naznačujú, že vo vyspelých krajinách je súkromný výnos vo forme vyššej mzdy za jeden rok strávený vo formálnom vzdelávaní približne osem percent. Tento odhad však nerozlišuje medzi signalizačným účinkom vzdelávania a jeho vplyvom na ľudský kapitál.

Rozlíšiť tieto dva mechanizmy je možné skúmaním vplyvu vzdelávania na kognitívne schopnosti a vplyvu kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie. Takýto dvojkrokový prístup sa zameriava výlučne na mechanizmus fungujúci prostredníctvom rozvoja ľudského kapitálu. Dostupné štúdie naznačujú, že aj po zohľadnení vrodených schopností rok strávený v školských laviciach zvyšuje budúci zárobkový potenciál v priemere o 1,5 až 4,7 percenta. Hoci tieto odhady vznikajú na základe rozdielov vo vzdelávacom čase v rámci populácie, vplyv na akumuláciu ľudského kapitálu je rovnako relevantný pre plošné obmedzenie výučby (bližšie vysvetlenie postupu a použitých štúdií sú dostupné v blogu Útvaru hodnoty za peniaze).

Kľúčovým vstupom na vyhodnotenie dlhodobého vplyvu aktuálnej situácie na deti je predpoklad o efektívnosti dištančného vzdelávania. Inštitút vzdelávacej politiky odhadol, že nezanedbateľná časť detí môže mať obmedzený prístup k dištančnému vzdelávaniu z dôvodov, ako sú nedostupnosť internetového pripojenia či potrebných technológií (počítače, notebooky, didaktické pomôcky), ako aj nevhodných bytových podmienok na domáce učenie sa.

O fungovaní škôl v krízovom režime, žiaľ, stále neexistujú komplexné a reprezentatívne údaje. Hodnotenie takzvaných virtuálnych charterových škôl v USA však naznačuje, že aj za normálnych podmienok a po komplexnej príprave má dištančné vzdelávanie výrazne horšie výsledky ako klasické prezenčné vzdelávanie. Čím väčšie nároky sú kladené na rodičov vo vzdelávacom procese, tým horšie sú výsledky ich detí.

O koľko kríza zníži zárobkový potenciál dnešných detí?

Na základe dostupnej literatúry a optimistického predpokladu 50-percentnej efektívnosti dištančného vzdelávania možno povedať, že aktuálne obmedzenia vo vzdelávaní môžu znížiť budúcu čistú mzdu dnešných detí počas celého pracovného života v priemere o 0,3 až 0,9 percenta. Niektoré štúdie naznačujú, že vplyv vzdelávacieho času na výsledky je vyšší pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tie zároveň čelia väčším prekážkam v prístupe k dištančnému vzdelávaniu. Koronakríza tak môže prispieť k ešte výraznejšiemu zaostávaniu chudobných detí a k prehlbovaniu sociálnych rozdielov.

Priemerný žiak, ktorý by v budúcnosti zarábal priemernú mzdu, by podľa uvedených odhadov prišiel počas pracovného života o 2,5- až 8-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Keďže straty v ďalekej budúcnosti sú menej hmatateľné, je možné ich vyjadriť v súčasnej hodnote. Pri päťpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata na budúcich príjmoch rovnako „bolestivá“ ako strata 511 až 1 637 eur v súčasnosti.

Celková strata všetkých detí v materských, základných a stredných školách predstavuje v súčasnej hodnote 0,4 až 1,4 miliardy eur (0,45 % až 1,45 % HDP). Straty štátu na ušlých daniach a odvodoch predstavujú ďalších 0,3 až 1,1 miliardy eur (0,35 % až 1,13 % HDP).

Ako by mali reagovať verejné politiky

Dobrou správou je, že tieto straty sa dajú znížiť, respektíve eliminovať. Treba však prijať opatrenia na dobehnutie vynechaného učiva. Do úvahy by mohlo prísť predĺženie budúceho školského roka na úkor prázdnin a väčší dôraz na kľúčové predmety na úkor ostatných. Istú nádej predstavuje skúsenosť Nemecka, ktoré v 60. rokoch minulého storočia skrátilo dva školské roky v súvislosti so zmenou začiatku školského roka z jari na jeseň. Urobilo tak bez zmien v obsahu učiva v kľúčových predmetoch. Deti teda prebrali všetko učivo, iba rýchlejšie. Podľa jedného hodnotenia sa táto zmena zaobišla bez dlhodobých následkov na zamestnanosť a príjmy žiakov v dospelosti.

Popri zmierňovaní strát z aktuálnych obmedzení vzdelávania je potrebné lepšie sa pripraviť na prípadnú druhú vlnu koronavírusu. Zatvorenie škôl spôsobuje významné ekonomické škody, ktoré treba pozorne a citlivo vyvážiť prínosmi pre verejné zdravie. Tie by mali vyhodnotiť predovšetkým epidemiológovia. Viaceré štúdie naznačujú relatívne malú úlohu detí pri šírení ochorenia COVID-19. Hoci táto otázka zostáva predmetom výskumu a diskusií, aj čakanie na definitívnu odpoveď má náklady a nemusí byť v najlepšom záujme detí.

Nedávny prieskum The New York Times medzi 133 epidemiológmi ukázal, že napriek výrazne horšej epidemiologickej situácii v porovnaní so Slovenskom, 70 percent amerických odborníkov plánuje svoje deti poslať do školy, respektíve detských krúžkov najneskôr na jeseň. Je to oveľa skôr v porovnaní s tým, ako pripúšťajú účasť na iných aktivitách, ktoré združujú väčšie skupiny ľudí v uzavretom priestore. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie škôl na Slovensku do okruhu aktivít, ktoré sú pri ústupe vírusu otvorené ako posledné a v prípade jeho opätovného šírenia zatvorené ako prvé, by bolo namieste prehodnotiť.

Pre prípad, že nakoniec bude predsa len potrebné školy opäť zatvoriť, je nevyhnutné urobiť maximum, aby dištančné vzdelávanie fungovalo čo najlepšie a pre čo najširšiu skupinu detí. Skúsenosti škôl, detí a rodičov s dištančným vzdelávaním treba čo najskôr komplexne zmapovať, vyhodnotiť a navrhnúť nápravné opatrenia. Užitočný prvý krok v tejto otázke poskytuje analýza Inštitútu vzdelávacej politiky. Upozorňuje na medzery v príprave učiteľov, detí a rodičov na dištančné vzdelávanie a chýbajúce štandardy. Zároveň varuje pred nedostatočnou podporou pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deti, ktorým sociálna situácia neumožňuje plnohodnotnú účasť na dištančnom vzdelávaní.

Úsilie naplniť ideál vzdelávania ako základu prosperity a veľkého vyrovnávača príležitostí je v súčasnej situácii ešte zložitejšie ako inokedy. Prvý krokom pri hľadaní správneho riešenia musí byť ochota priznať si, že žiadne riešenie nie je bez nákladov a rizík.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Ekonomika, Komentáre

    Teraz najčítanejšie