Denník N

Prečo má Peter Sagan vyššiu toleranciu bolesti ako my ostatní

Peter Sagan na Tour de France. Foto – AP
Peter Sagan na Tour de France. Foto – AP

Za zvýšenou schopnosťou športovcov tolerovať bolesť, ako je to zrejme v prípade Petra Sagana, je kombinácia viacerých faktorov – vhodných génov, adaptačných mechanizmov a osobnosti pretekára.

Nemecký cyklista André Greipel, najväčší súper Petra Sagana v súťaži o zelený dres na cyklistickej Tour de France, o svojom slovenskom konkurentovi povedal, že má najvyššiu toleranciu bolesti medzi pretekármi.

Inými slovami, tam, kde iní súperi pre bolesť zvoľnia, dokáže podľa Greipelových slov Sagan ešte zabrať a aj cez bolesť šliapnuť do pedálov. Čím je to spôsobené, čo vie veda o bolesti a o odolnosti voči nej?

Bolesť je nepríjemný pocit spôsobený intenzívnymi či škodlivými podnetmi, napríklad keď si popálime prst. Pocit bolesti je mimoriadne užitočný, pretože nám pomáha vyhýbať sa takému správaniu, ktoré by nám mohlo ublížiť.

V prípade, že k zraneniu dôjde, nás zase upozorní, že s naším organizmom nie je všetko v poriadku. Začneme sa šetriť alebo liečiť.

To, že je pocit bolesti mimoriadne dôležitý, vidieť na príklade ľudí trpiacich vzácnou poruchou takzvanej „vrodenej necitlivosti na bolesť“. Ide o extrémne prípady ľudí, ktorí fyzickú bolesť vôbec necítia.

Ich životy sú preto permanentne v ohrození – zabudnú ruku na rozpálenej peci, spôsobia si ťažké popáleniny, ale nebolí ich to; alebo skočia z plota a zlomia si nohu, no nevedia o tom.

Dievča necíti žiadnu fyzickú bolesť. Zdroj – YouTube

Čo sa týka športovcov, je mnoho záznamov o tom, ako viacerí z nich odmietli odstúpiť zo súťaže a športovali aj so zlomeninou či iným zranením. Znamená to, že športovci – zvyknutí na bolesť a nutnosť ju prekonať – majú vyššiu toleranciu bolesti ako bežná populácia? Pozreli sa na to Jonas Tesarz z univerzity v nemeckom Heidelbergu a tím v článku, ktorý v roku 2012 vytlačil časopis Pain.

Táto štúdia bola metaanalýzou – znamená to, že autori pozbierali iné výskumy o bolesti športovcov, ktoré publikovali iní vedci v minulosti. Pomocou štatistickej analýzy vypočítali, čo z dostupných údajov na tému bolesti u športovcov vyplýva.

Športovci znesú vyššiu bolesť

Autori do metaanylýzy zaradili iba 15 štúdií, mnohé iné vyradili pre nevyhovujúci dizajn. Konečná vzorka obsahovala celkovo 568 športovcov a viac ako 300 ľudí z kontrolnej skupiny, čiže tých, ktorí sa telesným aktivitám venovali menej ako tri hodiny týždenne.

Výskumníci zistili, že športovci z vytrvalostných, silových a iných športov (ako napríklad tanec) nevykazovali vyššiu mieru prahu bolesti ako bežná populácia. Prah bolesti (pain threshold) označuje minimálnu intenzitu, ktorú človek pociťuje ako bolestivú. Znamená to, že všetci ľudia – bez ohľadu na to, či boli alebo neboli športovci – pociťovali bolesť pri rovnakých minimálnych podnetoch.

V čom sa od bežnej populácie športovci líšili, bola takzvaná tolerancia bolesti (pain tolerance). „Naša analýza ukazuje, že vnímanie bolesti sa u športovcov v porovnaní s ľuďmi, ktorí nie sú športovci, líši,“ povedal v správe hlavný autor štúdie Jonas Tesarz.

Na rozdiel od prahu bolesti označuje tolerancia bolesti maximálnu intenzitu bolesti, akú je človek schopný zniesť. Najviac homogénnou skupinou boli vytrvalostní športovci, sem by sa dala zaradiť aj cyklistika. Pri iných ako vytrvalostných športoch boli medzi jednotlivými športovcami v ich schopnosti znášať veľkú bolesť zreteľné rozdiely, tvorili teda značne rôznorodú skupinu.

Pozitívnymi emóciami na bolesť

Prečo športovci dokážu zniesť viac bolesti, nie je celkom zrejmé. Tesarz a tím spomínajú psychologické dôvody. Podľa nich „nastáva u športovcov potreba vzniku zručností na zvládanie bolesti preto, lebo sú systematicky vystavovaní krátkym úsekom veľmi intenzívnej bolesti“.

„Preto si myslíme, že mechanizmy na zvládanie bolesti tvoria neoddeliteľnú súčasť prípravy športovca, a domnievame sa, že ide o dôležité faktory vo vývoji osobnosti športovca,“ píše sa v štúdii.

Že „myseľ dokáže zvíťaziť nad telom“, ukazuje napríklad tento experiment. Peter Staats a tím povedali účastníkom experimentu, aby ponorili ruku do ľadovej vody a vynorili ju až vtedy, keď bude bolesť neznesiteľná. Ľudí potom rozdelili do viacerých skupín podľa toho, či si mali počas experimentu v mysli vybaviť neutrálnu predstavu (napríklad prechádzanie), erotickú fantáziu alebo nedostali žiadne inštrukcie tohto typu.

Ako sa ukázalo, jedinci, ktorí mysleli na erotiku, zvládli najviac bolesti. Rozkoš, ktorú pri pomyslení na ňu zažívali, pôsobila proti nepríjemným pocitom, ktoré boli výsledkom bolesti. V tomto výskume nejde len o erotiku a rozkoš, ale širšie o celú skupinu pozitívnych emócií – radosť, vďačnosť, pokoj, lásku, inšpiráciu, úžas a mnohé iné.

Adaptácia na bolesť

Podobný výskum ukazujúci, že naša myseľ dokáže modulovať vnímanie bolesti a že si postupom času na bolesť zvykne, realizovali Reuven Dar z univerzity v Tel Avive a tím v rehabilitačnom centre izraelských vojnových veteránov.

Ľudí najprv rozdelili do dvoch skupín poľa rozsahu zranení: na ľahšie (poškodenie väzov) a ťažšie (amputované končatiny a iné). Potom ich požiadali, aby dali ruku do vody, ktorej teplota bola až 48 °C, a vydržali v nej čo najdlhšie. Ukázalo sa, že ľudia s ťažšími poraneniami vytiahli ruku z vody takmer po minúte, kým jedinci s ľahšími zraneniami v priemere po 27 sekundách.

Znamená to, že človek zrejme disponuje psychickou schopnosťou adaptovať sa na bolesť. U rôznych ľudí je rôzna – je možné, že cyklista Peter Sagan sa na bolesť dokáže adaptovať mimoriadne dobre.

Vplyv génov a hormónov

Svoju nezanedbateľnú rolu hrajú aj gény. Frank Reimann z univerzitného Inštitútu pre medicínsky výskum v Cambridge a tím v roku 2010 zistili, že u ľudí, ktorí boli voči bolesti menej odolní, bola zároveň vyššia pravdepodobnosť, že budú nositeľmi bázy A namiesto G na špecifickom mieste génu SCN9A. Podľa odhadov sa takýto variant génu nachádza v 10 až 30 percentách populácie.

Podľa iného výskumu, publikovaného v prestížnom časopise Science v roku 2003, vplýva množstvo ženského pohlavného hormónu estrogénu na zmeny vnímania bolesti u žien. Počas menštruačného cyklu sa množstvo estrogénu v tele mení – ženy tolerujú bolesť lepšie vtedy, keď majú estrogénu veľa.

Bolesť je subjektívna a to, koľko jej človek znesie, závisí od množstva faktorov – genetických, psychologických a iných. Čo všetko a ako presne prispieva k odolnosti športovcov a Petra Sagana na bolesť, nevieme, ale s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o kombináciou vhodných génov, adaptačných mechanizmov a osobnosti pretekára (pozitívne emócie,…).

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb, Veda

Teraz najčítanejšie