Denník N

O zoznamovaní

Piťovci na súde. Foto - TASR
Piťovci na súde. Foto – TASR

Niekedy stačí jediný pohľad, krátka výmena energií a okamžite vieme. Inokedy nám to dôjde až po dlhšom čase. 

Keď som sa nedávno muzikologičky Nade Földváriovej spýtal, ako sa zoznámila so svojím budúcim manželom, porozprávala mi krásny príbeh o tom, ako Kornel prišiel do kancelárie za jej kolegom Emilom Lehutom. Chvíľu po nej pokukoval, potom si nenápadne prisadol a povedal jej neodolateľne romantickú vetu: „Môžem sa spýtať, aký máte plat? Viete, ja som teraz bez práce, ale mám už niečo malé sľúbené, a keby sme to dali dohromady, nejako by sme vyžili.“ Nasledovali čoraz častejšie stretnutia a vyše 50-ročné harmonické manželstvo.

Moja budúca manželka sa mi pri zoznámení predstavila ako Marta, hoci sa volá úplne inak. Doteraz neviem prečo. Asi si chcela nechať zadné vrátka, keby som bol príliš otravný.

Niektoré zoznámenia si pamätáme veľmi jasne. Ako štvorročný som napríklad len tak zaklopal na dvere susedného bytu a otvoril mi o dva roky starší chlapec, s ktorým ma nasledujúcich sedem rokov spájalo veľmi intenzívne priateľstvo. Niekedy si zase až po čase uvedomíme, že sa s niekým blízkym poznáme už dlho, ale za nič na svete si nevieme spomenúť, ako sa to vlastne začalo. A občas ide iba o samotné zoznámenie.

Nikdy nezabudnem, ako som sa v polovici deväťdesiatych rokov v posilňovni pravidelne stretával s mafiánom Piťom. (Znie to zvláštne, ale pri cvičení.) Veľmi otvorene mi povedal, čomu sa venuje, a s dojímavou starostlivosťou mi ukazoval, ako treba cvičiť, aby som si pri bitke nezlomil zápästie. V tom čase som, samozrejme, netušil, o koho presne ide. Nebol agresívny ani z neho nevyžarovala brutalita. Práve naopak, bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie