Denník N

Zdvorilo taktný rocker Ivan Král

Foto - ČT
Foto – ČT

Jediného československého muzikanta, ktorý sa dostal do svetovej rockovej extratriedy, pripomína životopisná kniha a posledný album.

V dejinách československého rocku nachádzame len jediného muzikanta, ktorý sa v tomto žánri dostal do svetovej extratriedy. Je ním pražský rodák Ivan Král (1948 – 2020) – skladateľ, producent, multiinštrumentalista a spevák. Keď v roku 1968 opúšťal Československo, bolo jeho dovtedajším najväčším hudobným zážitkom vystúpenie v kultovom pražskom klube Sluníčko, kde s bigbítovou kapelou Saze predskakoval legendárnej bratislavskej skupine The Buttons so spevákom Dodom Šuhajdom.

Miloval drsnosť The Rolling Stones a obdivoval folkrockových The Byrds, ovplyvnil ho spevák The Manfred Mann Paul Jones, ale aj slovenskí The Beatmen, ktorých videl na pražskom koncerte. Rezonoval v ňom pražský Majáles (1965), navštívený beatnickým básnikom Allenom Ginsbergom.

S hlavou plnou emócií a navyše inšpirovaný románom Františka Kožíka Najväčší z pierotov aj filmom Deti raja, ktorý podľa scenára básnika Jacquesa Préverta natočil francúzsky režisér Marcel Carné, nahral so Saze svoju pieseň »Pierot« a tá zabodovala v legendárnej mienkotvornej rozhlasovej hitparáde Houpačka Jiřího Černého.

Odchod do USA

Mal to v Československu dobre hudobne rozbehnuté, ale situácia sa zvrtla iným smerom a jeho zásadný muzikantský príbeh sa odohral na druhej strane Atlantiku – v USA. Celý dej života tohto pozoruhodného muža citlivo a s patričným perfekcionizmom detailne zaznamenal český publicista Honza Vedral v knižke Neuvěřitelný Ivan Král (vyd. Slovart, 2019).

Do USA odletel Ivan Král spolu so starším bratom Pavlom oficiálne na prázdninovú návštevu za rodičmi (otec Karel, pôvodne prekladateľ a tlmočník, tam od roku 1964 pracoval ako spravodajca ČTK) týždeň po maturite v roku 1966 a už tam zostal. Postupne sa osamostatnil a okrem štúdií na univerzite v meste Geneseo, kde sa zaoberal francúzštinou a ruštinou, akceptoval všemožné pracovné príležitosti (práca na stavbe, benzínovej pumpe, v predajni hamburgerov), ktoré finalizoval ako „dievča pre všetko“ v newyorských kanceláriách spoločnosti Apple Records (gramofirma, ktorú si založili na objavovanie talentov v Londýne The Beatles).

Tam sa dostával do kontaktu s množstvom talentovaných muzikantov, čo ho inšpirovalo a jeho odvekú túžbu po hudobnej kariére len a len znásobovalo. Chvíľu to empaticky skúšal s vlastnou kapelou Luger, ktorá však skončila v drogovom prepadlisku, mihol sa v skupine Blondie a po úspešnom konkurze ako hráč na basgitaru (predtým sa ňu nikdy nehral, ale za týždeň skúšania zvládol potrebné) nastúpil do kapely spievajúcej drsnej poet­ky Patricie Lee Smith (1946).

Tá je doposiaľ pre svoj spôsob spojenia poetiky beat­nikov a prekliatych francúzskych básnikov v textoch piesní s rockovou hudbou „na tri akordy“ nazývaná „krstnou mamkou“ punku, respektíve americkej novej vlny.

Štyri základné albumy s Patti Smith

Král s jej skupinou Patti Smith Group nahral štyri základné albumy Horses (1975), Radio Ethiopia (1976), Easter (1978) a Wave (1979). V rámci týchto kolekcií sa často ocitol aj na poste gitaristu a bol spoluautorom viacerých skladieb (»Ask the Angels«, »Pissing in the River«, »Ain’t It Strange«, »Space Monkey«, »25th Floor«), z ktorých ho najviac preslávila pieseň »Dancing Barefoot« (z platne Wave), ktorej hlavný motív nosil v hlave (podľa jeho slov) už ako 16-ročný.

V roku 2004 sa táto kompozícia umiestnila na 323. mieste v ankete časopisu Rolling Stone 500 najlepších piesní všetkých čias. Existuje 70 verzií skladby, medzi inými aj od The Mission, U2, Simple Minds alebo Pearl Jam. Svoju „nepriznanú účasť“ má aj na pesničke »Because the Night«, ktorá je jednou z najznámejších od Patti Smith Group. Jej autorom je Bruce Springsteen a Ivan Král, ktorý túžil po hitparádovom úspechu, významným spôsobom presvedčil „šéfku“, aby skladbu nahrali a vydali. V roku 1978 vyšla ako singel aj v rámci nahrávky LP Easter. Dokázala sa vyšplhať na trinástu priečku amerického singlového rebríčka a platni Easter tak pomohla zaistiť úspešnú predajnosť.

V pôvodnej verzii nahral Springsteen pieseň počas štúdiových prác na albume Darkness on the Edge of Town. Nebol však spokojný s výsledkom, a tak ju jeho producent Jimmy Iovine ponúkol Patti Smith, ktorá skladbu prepracovala. Hoci nikdy nevyšla na žiadnej Springsteenovej štúdiovke (bola vydaná až roku 2010 na kompilačnom albume The Promise), Springsteen ju často hráva na koncertoch, ale s iným textom, než aký má verzia od Patti Smith.

Ivan Král už v priebehu účinkovania v Patti Smith Group skúšal aj iné projekty, napríklad slávny film o newyorskej hudobnej scéne The Blank Generation alebo hranie s niekdajším členom The Velvet Underground Johnom Calom. Keď v roku 1979 Patti Smith rozpustila svoju skupinu, aby sa viacej mohla venovať partnerstvu s americkým gitaristom punkovej kapely MC5 Fredom „Sonic“ Smithom, Král ako jediný člen zoskupenia pokračoval v muzikantskej činnosti prakticky okamžite, a to v kapele Iggyho Popa, s ktorým nahral dve platne – SoldierParty, absolvoval niekoľko turné a podieľal sa na slávnom hite »Bang Bang«, ktorý na svoj album Never Let Me Down nahral David Bowie.

Zmrzlina, palacinky a návšteva rodnej vlasti

Neskôr sa z hudobného diania vytratil a nepoznamenaný drogami sa začal venovať „normálnemu životu“ – vo svojom zariadení predával zmrzlinu a palacinky. V tom čase skladal hudbu k filmom (napríklad Bistro Barryho Levinsona) a venoval sa produkcii. K aktívnej hudobnej činnosti sa potom vrátil na prelome 80. a 90. rokov v triu Native, kde hral aj ďalší emigrant Zbyněk Pavlíček.

To už bola u nás v rozpuku nežná revolúcia a Král konečne navštívil svoju starú vlasť. Nič netušiac s úžasom zistil, že je u nás považovaný za legendu aj hviezdu typu megastar, a začal bezbreho rea­lizovať muzikantské a producentské aktivity.

Natočil svoj historicky najlepší štúdiový album Nostalgia (vyd. BMG Ariola, 1995) s výraznou podporou slovenského tria Andrej Šeban (gitara, klávesy), Emil Frátrik (bicie) a Marek Minárik (basgitara). Nahrávka obsahuje prevažne autorské piesne, potom je tam jedna, ktorú napísal spoločne s Iggym Popom, jedna od skupiny Lucie a staršia báseň Patti Smith »Perfect Moon«, ktorú zhudobnil klávesista John Cale a obaja ju (bez Krála) realizovali.

Produkoval albumy skupiny Lucie Černý kočky mokrý žáby (1994) a Pohyby (1996) s populárnou pesničkou z Osvobozeného divadla »Klobouk ve křoví« (Werich/Voslovec/Ježek). Svoje produkčné portfólio obohatil o nahrávky Znám tolik písní… (Jiří Suchý, 1996), Garage (Garage, 1994), Ryzí zlatoHappyend (Mňága a Žďorp, 1995 a 1996), Alice (Alice Dana Bártu, 1995) alebo Některý věci jsou jen jednou (Janek Ledecký, 1995).

So spevákom Ivanom Hlasom, s bubeníkom Davidom Kollerom a basgitaristom Karlom Šůchom nahral potom album Alias (1997), sólovo hudbu pre film Evy Borušovičovej Modré z neba (1997) a spoločne s Ivanom Hlasom urobili hudobné podklady k jednej z najhranejších komédií Pelíšky (1999). Zoznam jeho aktivít pripomínal telefónny zoznam. Potom spomalil, ale za muziku k romantickej snímke Marcela Bystroňa Kabriolet (2001) bol nominovaný na Českého leva, produkoval výnimočnú Anetu Langerovú (Spousta andělů, 2004) a autorsky sa podieľal na albume vychádzajúcej hviezdičky Debbi (Love, Logic & Will, 2013).

Honza Vedral v knižke ľahkým štýlom a civilným jazykom, ale precízne zaznamenáva všetky tieto úspechy aj peripetie a prehry, korení ich rozličnými pikoškami a niekedy až insitne sociologickými úvahami samotného Krála, ktorý svoj príbeh plynulo, živo a tak trochu, s dovolením, egocentricky predostiera. Knihu uzatvára faktografický prehľad nahrávok, produkcií a hráčskych aj skladateľských účastí. Dobrým doplnkom by bolo aj zhliadnutie dokumentárneho filmu Dancing Barefoot, ktorý o ňom v roku 1995 natočil režisér Zdeněk Suchý.

Posledný album

Užitočným je aj vypočutie jeho posledného CD Smile (vyd. Warner Brothers, 2020). To si Král nahrával a programoval všetky nástroje sám doma podľa toho, ako mohol a ako sa mu asi práve chcelo. Album možno preto sem-tam obsahuje nedotiahnuté aj nesúrodé zvukové plochy nástrojov a občas nie príliš citlivé strihy. Na postprodukciu mu pravdepodobne už nezostal čas, ale aspoň ide o autentickú kolekciu.

V úvodnej piesni »Stormy Nights« počujeme zvuk metronómu, nájde sa skladba (»Crazy Girl«), kde mu bzučí kábel, husiu kožu cítime, keď v skladbe »I’m Not Leaving« začne spievať, že nikam neodchádza, že zostáva. Jadro platne tvoria jednoduché baladicky melancholické piesne ako »Walking in Your Footsteps« alebo »What’s Mine Is Yours«, ktorá evokuje slávnu »Winner Takes All«.

Trochu „pridusené“ je blues »May Be You’re Nice«, pokusom o rockerský „hrmot“ zasa valivé »They Will Make You Apocalypse«. Éru s kapelou Blondie vzdialene pripomína pieseň »When You Gonna Find It« a koketériu s tanečnou muzikou predstavuje »Lost Without You«. V hĺbke skladby »May Be You’re Nice« cítime zase ohlasy Osvobozeného divadla a Semaforu.

Niektoré pesničky pravdepodobne vytiahol aj „zo šuplíka“. Každopádne je to však autentický záznam tak trocha „trampského“ melodika, ktorý nebol virtuóz, ale talentovaný, pracovitý a pokorný muzikant. Nezaškodí si preto pripomenúť akési jeho krédo: „Muzika je šíleně jednoduchá a nemá cenu se v tom hrabat, jako by to byla nějaká symfonie. Buď to tam je, nebo to tam není. A hotovo,“ hovorieval. A o tom jeho hudobný náhrobný kameň je.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hudba

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie