Denník N

Ad.: MoMA Banská Štiavnica

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kunsthistorik Dušan Buran označil Galériu Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici vo svojom komentári za „provinčnú“. Pritom vie, že ešte pred dvesto rokmi šlo o jedno z centier Uhorska, unikátny zdroj drahých kovov a tretie najväčšie mesto v ríši. Aj dnes je to počas víkendov jedna z metropol slovenského turizmu a právom aj úspešné prvé Mesto kultúry (roku 2019). Obvinil by Kunsthalle v rakúskom Kremse z provinčnosti len preto, že neleží vo Viedni?

Kritikov nefunkčného stavu galérie označil za „bohémske kaviarne“, čo je zväčša slovník barbarských webov plných klamstiev a propagandy. V skutočnosti ide skôr o proletárov kultúry, ktorí vlastnou prácou, a dokonca aj financiami suplovali fatálne zlyhávajúci štát.

Buran nespochybniteľne patrí k špičkovým slovenským kunsthistorikom. Jeho profesionálne kurátorstvo zbierok starého umenia v SNG prispelo k novým interpretáciám pre znalcov a zvýšilo atraktívnosť pre návštevníkov. Jeho prvotriedna prehliadka Zlatom a ohňom v parížskom Múzeu Cluny predstavila svetovému publiku uhorskú gotiku sklonku stredoveku z územia dnešného Slovenska. Avšak odkedy sa Buran stal expertom na delimitáciu? Prečo tvrdí, že oddeliť GaJK od Slovenského banského múzea, ktoré ju hanebne zanedbalo, predstavuje „neschodnú právno-administratívnu procedúru“?

Nerozumiem, akú úlohu zohráva v kauze tejto galérie. Na verejnej diskusii v Banskej Štiavnici, ktorú som moderoval, sa znenazdajky ocitol na pódiu, hoci nebol uvedený v programe. Vraj si ho pri sebe vyžiadal minister Ján Budaj. Jeho oficiálnym poradcom však nie je. Za koho Buran hovoril? Za seba alebo za Slovenskú národnú galériu, kde pracuje? Nikde som nezaznamenal, že by v mene našej prvej inštitúcie vizuálneho umenia poskytoval oficiálne stanoviská k dianiu inde.

Z diskusie o Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Foto – Ján Viazanička

Od medializovania kauzy neférového ukončenia oceňovaného kurátorského projektu Zlaté časy sa totiž neudialo nič.

Akurát sa pod verejným tlakom sprehľadnilo výberové konanie a do poroty druhého kola pribudli aj externí odborníci. Lenže už sa nehľadá „vedúci“ (asi prednostne muž – hoci sa prihlásili iba ženy) ako v januári, ale iba, opäť maskulínny, „odborný pracovník oddelenia“. To bude musieť byť super-pracovník, aby sám vyriešil problémy galérie, ktorú terajšie vedenie uvrhlo do najhlbšej krízy od vzniku. Zodpovedný riaditeľ Jozef Labuda zostáva vo funkcii.

No sme už banánová republika, aby sme nezvládli presun päťtisíc zbierkových predmetov? Slovenská republika vykonala veľké množstvo prevodov majetkov, ako ich upresňuje zákon 278/1993 Z. z. Delimitovali sa obrovské pozemky, majetky škôl aj cirkevných zborov, fondy knižníc, technické služby – bársčo, ako je pri transformácii štátov po dvoch totalitách bežné. Na to máme štátnu správu, keď sa kunsthistorici venujú svojej robote. Jestvuje mnoho príkladov správneho zúčtovania, lebo ide o náročnú a problémovú oblasť a o verejný majetok. Len v banskobystrickej župe prešlo za ministra Kňažka do správy VÚC šesť múzeí, galéria, tri divadlá, šesť osvetových stredísk, päť knižníc a hvezdáreň. A Buran v roku 2020 vážne tvrdí, že by osamostatnenie pod rovnakým zriaďovateľom (!) „trpko oľutoval aj nejeden z dnešných promotérov tejto zmeny“?

Navrhovaná zmena vonkoncom nejde „proti prúdu času“, ale usiluje sa o záchranu elementárnej prevádzky významnej inštitúcie, ktorá skolabovala, a čelí korupčným podozreniam (fiktívna reštaurátorská dielňa za Nórske fondy, nákup nepoužiteľnej vzduchotechniky, enormný pamiatkový dlh depozitu).

V stredoveku banská kultúra do Horného Uhorska priniesla nebývalý pokrok, no dnes sa stala symbolom stagnácie. Budajovo ministerstvo má 750 zamestnancov a vlastnú Sekciu legislatívy a práva. Už sa teším ako nám, provinčným proletárom kultúry, ukážu, ako sa to vo veľkom svete v centre správne robí.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie