Denník N

Svet teraz vyzerá ako z Netflixu. Ivan Krastev rozpráva o novom svete po korone

Bulharský politológ Ivan Krastev. Foto N - Vladimír Šimíček
Bulharský politológ Ivan Krastev. Foto N – Vladimír Šimíček

Uznávaný východoeurópsky intelektuál Ivan Krastev vysvetľuje, v čom sa vo svojich predpovediach mýlil a kde sa trafil.

Keď politológ Ivan Krastev žijúci vo Viedni náhle strávil 69 dní v izolácii na bulharskom vidieku, začal si všímať, ako sa svet okolo nás mení. Svoje pozorovanie spísal do knižnej eseje Európa a pandémia,  ktorá teraz vychádza vďaka Absyntu aj na Slovensku.

Rozprávali sme sa :

  • ako prežíval pandémiu na bulharskom vidieku,
  • v čom sa mýlil a čo odhadol dobre vo svojich predpovediach,
  • ako sa zmení EÚ,
  • aké zlé to bude, keď znovu vyhrá Trump, a prečo to nebude jednoduché ani s Bidenom,
  • prečo sa pozeráme na Čínu inak.

Hneď na začiatku knihy hovoríte o svojom pocite dystópie. Čo vám to obdobie v izolácii pripomínalo? 

Najväčší problém je, že úroveň neistoty pri tejto pandémii bola neuveriteľne vysoká. Neviete, o čo vlastne ide. Na jednej strane sa nedeje nič, ale zároveň sa všetko mení. Všetko sa zdá navonok normálne, zostávate doma a pozeráte Netflix, ale zároveň máte pocit, že svet sa mení, no nerozumiete prečo. Neviete si ešte celkom predstaviť, čo to znamená pre vás a už vôbec nie pre svet. Prišiel moment, keď všetky obavy, s ktorými sme roky žili, nás začali navštevovať. Prišlo mi to ako dystopický moment, ktorý ako ľudské bytosti nedokážeme tolerovať, ale musíme sa mu prispôsobiť. Po desiatich a pätnástich dňoch, keď sme sa začali adaptovať, ten pocit strachu zmizol. Potom sme začali byť viac nad vecou a ironickí.

O živote v karanténe

Ako vás to ovplyvnilo?

V prvom momente sme sa museli s rodinou rozhodnúť, kde zostaneme. Tu vo Viedni alebo doma v Bulharsku?

A vybrali ste si prekvapivo Bulharsko, hoci v Rakúsku je kvalitnejšia zdravotnícka starostlivosť. 

Iste. Ale v období neistoty, podobne ako to robia starší ľudia, idete na miesto svojho detstva, pretože tam cítite istý typ bezpečia. Či už v spomienkach a vôňach toho miesta, alebo že tam stretávate svojich známych. A tak sme sa dostali do typickej východoeurópskej dilemy. Máme zostať na mieste, kde sú lepšie nemocnice, ale nepoznáte lekárov, alebo na miesto, kde sú nemocnice horšie, avšak niektorí z lekárov sú vaši spolužiaci. Rozhodli sme sa nakoniec pre Bulharsko a išli sme na vidiek. Bolo to veľká výhoda.

Prečo? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

EÚ proti korone

Európska únia

Koronavírus

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie