Banky budú teraz veľmi opatrné, preto ich tlačíme do úverovania, hovorí štátny tajomník MF Marcel Klimek
Štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek bol jedným z tých, čo s bankármi celé mesiace dohadovali zmier. Našli spôsob, ako nechať banky elegantne vykĺznuť z bankového odvodu tak, aby to malo prínosy pre ekonomiku.
Tieto debaty by bankári radi rozvíjali aj bez krízy, no tá im paradoxne pomohla. Potreba zrušiť odvod je v prostredí, keď hrozí zamrznutie úverovania, oveľa pochopiteľnejšia aj pre politikov.
Klimek ako bývalý bankár, ktorý viedol aj oddelenie úverového rizika, teraz v pozícii štátneho úradníka v rozhovore vysvetľuje:
- prečo nepovažuje peniaze z bankového odvodu za virtuálne, aj keď naozaj reálne neležia na žiadnom vinkulačnom účte a štát ich dokázal priebežne míňať,
- ako sa menili vzťahy s bankami, ktoré boli také napäté, že im ešte v marci nechceli kupovať štátne dlhopisy a štát mal problém financovať sa,
- ako chápať záväzok bánk úverovať firmy a štát 1,5 miliardou ročne a prečo bude aj menší rast úverov pre Slovensko dôležitý,
- čo bude robiť, keď prejde pandémia, a ako chce pokračovať v ságe oživovania kapitálového trhu na Slovensku.
Tri mesiace ste rokovali s bankármi, kým ste podpísali memorandum. Čo bolo na tom také ťažké?
Bankový odvod sám osebe je dosť komplexná téma. Našou ambíciou nebolo riešiť odvod ako taký, ale urobiť štruktúru spolupráce s bankami, ktorá pomôže firmám a ľuďom prejsť koronakrízou a časmi po nej čo najlepšie. Riešili sme, ako vysporiadať vzťahy z minulosti a nastaviť ich do budúcnosti. To trvalo.
Premiér povedal, že dlho vnímal banky ako bohaté inštitúcie, ktoré by mali dostať po krížoch. No neskôr pochopil, že to tak nie je. Čo sa dialo tie tri mesiace na rokovaniach, kým zmenil názor?
Keď sme sem prišli, vzťahy štátu s bankami boli veľmi napäté. Prejavilo sa to aj v tom,
