Denník N

Kauza pichnutie do zadku

Z náznaku pichnutia do zadku sa urobila kauza. Niekto krúti hlavou, ja hovorím chvalabohu.

Počas mojich herečkovských rokov som hrala asi päťdesiat prostitútok, ľahkých žien, prvoplánových sekretárok, čo zvádzajú šéfov, a iných doslova lákavých postáv, ktoré, ako sa to hovorí, „provokujú“.

Prežila som mnoho fiktívnych milovačiek a bozkávačiek. Kostýmoví výtvarníci ma vždy skôr vyzliekali, ako odievali, často za mňa hrali vlastne moje dlhé nohy a dekolt. Také boli moje roly. Nie, nikdy som sa nehanbila a fotku, kde mi pán Nárožný sťahuje na javisku sukňu, mám dokonca vyvesenú. Bola to moja práca a moje hranice neosobnej intimity sa takto poposúvali.

Asi je to naozaj iné v tomto hereckom svete. Keď vám niekoľkokrát za deň zvukár siaha pod sukňu a následne do dekoltu, aby vám dal mikrofón, prestanete si takéto veci všímať. A asi aj práve preto viem veľmi jasne rozlíšiť, čo je súčasť našej čudnej práce a čo je obťažovanie.

Napriek týmto posunutým hraniciam nerozumiem, prečo si nejaký muž myslí, i keby to mal byť Pierce Brosnan, že chytať cudziu ženu je lichôtka a že keď sa jej to nepáči, je frustrovaná chudera. Áno, pichať ženy prstom do zadku je sranda. Náš sused to robí a smejeme sa na tom. Má štyri roky. Verím, že do šesťdesiatky ho to prejde.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie