Denník N

Martin Strižinec: Prezidentka sa fakt nemusí vyjadrovať k všetkému

Martin Strižinec. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Strižinec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Roky bol novinárom, moderoval politickú diskusiu v RTVS. Teraz má za sebou prvý rok v pozícii hovorcu Zuzany Čaputovej.

Dnes už nie ste novinár, ale hovorca. Koľko oblekov potrebujete?

Mám asi päť oblekov a potreboval by som ešte aspoň tri. A možno aj viac, lebo som za rok v tejto funkcii pribral a dva obleky už poriadne nezapnem. Výhodou je, že módna polícia si nevšíma, ako často nosíte rovnaký oblek, lebo to obídete vždy inou košeľou a kravatou. V tomto mám, na rozdiel od prezidentky a jej šiat, veľkú výhodu.

Prešli ste na druhú stranu a musíte odpovedať na otázky bývalých kolegov. Viacerí hovorcovia mi spomínali, že takýto prechod im zmenil pohľad aj na žurnalistiku. Zrazu k nej boli kritickejší, lebo vraj museli reagovať aj na hlúposti či plytké otázky.

Od prezidenta sa očakáva, že má odpovede na všetko, na každú otázku, a je jedno, z akej oblasti. Novinári to berú tak, že vôbec nie je tematicky limitovaný. Preto sa aj od súčasnej prezidentky čaká, že vie kedykoľvek reagovať na čokoľvek.

Ako moderátor, novinár či občan som si to vôbec neuvedomoval, dnes však viem, že je až nemožnou misiou kompetentne a bezprostredne zareagovať na všetko – zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, ekonomiku, zahraničné otázky, epidemiologické otázky a podobne.

Priznám však jednu vec – niekedy som prekvapený, že redaktori, ktorí napríklad mapujú regionálne výjazdy prezidentky, sa často uspokoja len s jej krátkym vyhlásením, poďakujú sa a ponáhľajú sa ďalej. Aj ako hovorca mám neraz pocit, že z témy by sa dalo vyťažiť oveľa viac.

Áno, nejde sa do hĺbky, s vyjadreniami prezidentky sa polemizuje málo, takmer nik jej neoponuje, nekonfrontuje ju. Na tlačovkách iných politikov bývajú novinári tvrdší. A možno to je tým, že prezidentka z povahy svojej práce nekopí také chyby a nemá na konte kauzy.

Asi áno. A je to aj preto, lebo prezidentka má zmierlivý tón, s ktorým sa ťažko polemizuje. Ale nemyslím si, že ak by existoval dôvod, prezidentka by sa vyhla kritike alebo konfrontácii zo strany médií. Na druhej strane, vo všeobecnosti je slovenská žurnalistika uponáhľaná. Stretávam pravidelne tých istých ľudí, robia na niekoľkých témach týždenne, z paláca sa rovno ponáhľajú na iné miesto.

V našich podmienkach si môže dovoliť poctivú a hĺbkovú žurnalistiku len máloktorá redakcia. Problém je, že sa tie podmienky vlastne ani nesnažíme vytvárať a rozširovať. Potom mnohí novinári riešia najmä penu dní a zabúdajú dotiahnuť, čo predtým začali.

Ako hovorca by ste teda ocenili, keby boli novinári v rozhovoroch s prezidentkou ostrejší, konfrontačnejší, aby žiadali jej stanoviská podložiť argumentmi?

Prezidentka dala počas svojho prvého roka neuveriteľné množstvo veľkých rozhovorov doma aj v zahraničí. Rozhodne ich bolo viac ako u jej predchodcov. A argumenty sú jej silná stránka. Nikdy nehovorí niečo len preto, aby to zaznelo. Zvažuje každé slovo. Na takéto rozhovory sa poctivo pripravuje. A, samozrejme, je pripravená aj na konfrontáciu.

Trávite s prezidentkou celý pracovný deň?

Nie celý, ale stále k nej mám otvorené dvere. Ak s ňou akútne potrebujem niečo riešiť, viem sa k nej dostať. Zároveň sa stretávame na poradách. Pri prezidentke však neexistuje čosi ako prototyp dňa, každý je iný. Najjasnejšie kontúry má možno pondelok, čo je deň porád na rôznych úrovniach.

Začína sa poradou prezidentkiných poradcov, kde sa analyzujú udalosti predošlých dní a rieši sa podrobný plán na najbližšie dni a týždne. Všetko sa potom detailne preberie aj na nižších úrovniach.

Keď sa potom niečo deje alebo sa niekam cestuje, vždy som prítomný aj ja, s výnimkou akcií, na ktorých sa vopred dohodneme, že tam nebudem potrebný. Na väčšine však som, najmä na tých, kde sa očakáva kontakt či komunikácia s médiami.

Kde je hranica toho, k čomu sa prezidentka ešte nevyjadruje a k čomu sa už musí? Ilustrujme to na aktuálnej kauze. Dnes (rozhovor sme nahrávali 23. júna – pozn. autora) sa ukázalo, že predseda parlamentu Boris Kollár aj jeho poslankyňa Petra Krištúfková sú zlodeji a plagiátori. Mala by sa prezidentka ozvať, že nie je v poriadku, ak parlament vedie klamár? A čo by ste urobili, keby sa vám dnes ozval novinár, že chce počuť jej stanovisko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Zuzana Čaputová

Nezaradené, Slovensko

Teraz najčítanejšie