Posledné, čo som si pamätal, bolo, ako hovorí nie
Hnutie MeToo prinútilo Stana zamýšľať sa nad tým, či sa k ženám vo svojom okolí vždy správal vhodne. Roky sa bál, že jednej z nich ublížil, a preto sa rozhodol, že bude najlepšie, keď sa o tom porozprávajú.
Stano je vysoký, sebavedomý 27-ročný absolvent práva. Hovorí nahlas, dôrazne, ale nad každou vetou premýšľa.
Vedľa neho sedí Jana. Je od neho o dva roky mladšia, pracuje ako novinárka a so Stanom sa pozná už od strednej školy.
Po tom, čo svetom prebehla vlna MeToo a mnohé ženy prehovorili o tom, ako vnímajú vzťahy s mužmi, v Stanovi rástla obava, že sa k Jane nie vždy zachoval správne. V myšlienkach sa často vracal k jednému večeru spred ôsmich rokov.
Veľa si toho nepamätal, iba to, že sa stretli na večierku, kde sa spolu veľa rozprávali, veľa pili, bozkávali sa a nakoniec spolu skončili na izbe.
„Pamätám si na to len útržkovito. V jednom z tých útržkov sme sami v izbe, bozkávame sa. Pokračujeme aj ďalej, k vyzliekaniu. Potom si pamätám na to, ako mi povedala nie. A ja som jej oponoval, že ale čo nie. Poslednú vec, ktorú som si pamätal, bolo rázne NIE. A nič viac,“ hovorí Stano. (Mená oboch sme v texte na ich žiadosť zmenili.)
Keď sa ráno zobudil, Jana bola preč. „Mal som z toho veľmi zlý pocit,“ spomína si Stano. Vedel, že keď je opitý, niekedy sa dostane do problémov, poháda sa s niekým, niečo rozbije. Bál sa, že Jane ublížil. „Predpokladal som, že som Janino nie ignoroval a pokračoval som ďalej.“
Neodvážil sa jej však napísať a spýtať sa, čo sa stalo. Ani Jana ho po večierku nekontaktovala. Dlhší čas spolu vôbec nehovorili. A keď sa niekde raz za rok stretli
