Aký „modus moriendi“ hrozí dnes, keď sme slobodní?
Žurnalisti, pedagógovia, vychovávatelia môžu prestať chápať svoje zamestnanie ako povolanie.
Autor je publicista a bývalý politik
Idú prázdniny a od politických tém si treba oddýchnuť. Ale žijeme čas odovzdávania štafetového generačného kolíka a niektorým témam sa nemôžeme vyhnúť. Za komunizmu žili v Československu významné kresťanské osobnosti. Ich autorita bola v ťažkých rokoch prenasledovania nespochybniteľná.
V Česku katolícki kňazi Mádr, Zvěřina, na Slovensku Trstenský, Šmálik, Hanus, jezuiti Korec, Dieška, laici Jukl, Krčméry, evanjelickí farári Juráš, Uhorskai, Bancíková a ďalší. Boli to všetko nadaní ľudia, mnohých z nich poslali predstavení študovať do zahraničia, strávili dlhé roky vo väzení, po návrate z neho pod dohľadom a tlakom ŠtB pokračovali vo svojej intelektuálnej a apoštolskej práci. Čo bolo tajomstvom ich životného príbehu a osobnostného zrenia?!
Kardinál Agostino Casaroli, ktorý bol Vatikánom poverený rokovaniami s komunistickými krajinami, tieto rokovania pri jednej príležitosti charakterizoval: v Poľsku išlo o „modus vivendi“ (nájsť spôsob spolužitia s cirkvou), v Maďarsku o „modus vivendi vel moriendi“ (pohybovať sa medzi spolužitím s cirkvou a jej utláčaním) a v Československu, obzvlášť v Česku, len o „modus moriendi“ (presadzovať, aby cirkev umierala).