Denník N

Ad.: MoMA Banská Štiavnica

Galéria Jozefa Kollára má aj vlastnú štôlňu. Doteraz sa využívala najmä ako sklad, počas Zlatých časov tam bola výstava berlínskej zvukovej umelkyne Zorky Wollnej. Jej výstava Tichý príliv je výstupom rezidencie autorky v Banskej Štiavnici v rámci programu TROJICA AIR, ktorú v rámci Mesta kultúry 2019 organizuje Banská St a nica Contemporary. Ide o zvukovú inštaláciu, ktorá vznikla ako záznam koncertu v štôlni Bartolomej. Foto N - Tomáš Benedikovič
Galéria Jozefa Kollára má aj vlastnú štôlňu. Doteraz sa využívala najmä ako sklad, počas Zlatých časov tam bola výstava berlínskej zvukovej umelkyne Zorky Wollnej. Jej výstava Tichý príliv je výstupom rezidencie autorky v Banskej Štiavnici v rámci programu TROJICA AIR, ktorú v rámci Mesta kultúry 2019 organizuje Banská St a nica Contemporary. Ide o zvukovú inštaláciu, ktorá vznikla ako záznam koncertu v štôlni Bartolomej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Spôsob, akým sa Buran pustil do komentovania, spôsobil, že jeho angažovanosť nielenže veci neposunula dopredu, ale presmerovala ich na slepú koľaj hašterenia sa.

Čítam Burana (MoMa Banská Štiavnica), čítam Hvoreckého (ad Buran) a je mi smutno. Jedno aj druhé stanovisko je pozoruhodné a autentické. Ale to je tak všetko, čo na nich čitateľa vie potešiť. Jedni sa cítia byť nepochopení a nedocenení, druhí predvádzajú svoj nadoblačný nadhľad a svetovosť. Aj sa stretli, aj pobesedovali, ale namiesto dialógu to bolo len defilé navzájom prerušovaných monológov. Zišli sa, aby pohľadali spoločné riešenie; rozchádzali sa rozčarovaní zo zistenia, že slovo spoločný má oveľa širší záber a význam ako slovo môj.

Ak by som mal dať priestor osobným sympatiám, podstatne zrozumiteľnejší mi je postoj Michala Hvoreckého, aj keď slovné spojenie „proletár kultúry“ je presne ten typ sebaprezentácie, ktorý podľa mňa hraničí so záľubou v masochizme.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie