TTIP ako premárnená šanca

Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP) malo spočiatku významný potenciál. Idea vytvorenia najväčšej zóny voľného obchodu na svete medzi Európskou úniou (EÚ) a USA sa mala stať tým správnym liekom na dlho očakávané „vystrábenie sa“ Európy z jej ekonomických ťažkostí. Uľahčenie a zjednodušenie obchodnej výmeny medzi oboma brehmi Atlantiku malo viesť k udržateľnému, stabilnému ekonomickému rastu a k znižovaniu neúmerne vysokej miery nezamestnanosti, s ktorou Európa dlhodobo a nie veľmi úspešne zápasí. Očakávania na začiatku viac ako dvojročného úsilia o formuláciu tejto obchodnej dohody tak boli značné. Jej „predfinále“, ktorého sme svedkami dnes, však, bohužiaľ, veľa dôvodov na úsmev neponúka.

Naozaj veľkou škodou je, že príprava dokumentu takéhoto významu bola a z veľkej časti dodnes zostáva zahalená až príliš veľkým rúškom tajomstva. Opakované výzvy, či už zo strany Európskeho parlamentu, ale aj rôznych európskych občianskych iniciatív, tento postoj Komisie, bohužiaľ, žiadnym zásadným spôsobom nezmenili. Otvorená diskusia o význame, potenciáli, ale aj rizikách, ktoré so sebou dohoda prináša, úplne absentovala. TTIP sa zmenila tak trochu na Columbovu ženu – hovorilo sa o nej, no naozaj málokto videl, čo v sebe obsahuje. Celej veci to pritom vôbec nepomohlo. Naopak, stalo sa to tým správnym vetrom pre rozličných demagógov, ktorí sa od počiatku mohli neobmedzene venovať vymýšľaniu síce úsmevných, ale často a najmä až neuveriteľne zvrátených konšpirácií. Ako príklad stačí na výstrahu pred hlúposťou uviesť „zaručenú pravdu“ o tom, že vo vojne na Ukrajine majú prsty Spojené štáty práve preto, aby oslabili Európu a ľahšie dosiahli dohodu o TTIP. Žarty však bokom.

Z TTIP sa aj zbytočným tajnostkárstvom za posledné dva roky stal marketingový produkt, ktorý výraznou mierou prispieva k polarizácii európskej verejnosti. Rozdeľuje ľudí do táborov za alebo proti. Pritom však nemajú k dispozícii primerané množstvo informácií, aby sa mohli naozaj kvalifikovane rozhodnúť, do ktorého z oboch táborov chcú patriť. Poďme teda k tým faktom. Jedným z nich zostáva, že kritické hlasy a obavy neutíchajú a, naopak, objavujú sa stále nové dôvody na znepokojenie.

Napriek jednoznačnému určeniu oblastí, v ktorých Európa za žiadnych okolností nemôže pristúpiť k akejkoľvek forme kompromisu, sa ukazuje, že európske záujmy sa nedarí presadzovať v požadovanej miere. Týka sa to napríklad neakceptovateľných návrhov na obmedzovanie práva na súkromie, ako aj práva na spravodlivý proces, alebo neprijateľných obmedzení špecifického fungovania a rozsahu verejných služieb poskytovaných v jednotlivých členských štátoch EÚ. Jednoznačne by sa mala odmietnuť aj požiadavka na zavedenie arbitrážnych konaní medzi investormi a štátmi. Tie by totiž vládam členských krajín bránili postupovať striktne vo verejnom záujme. Za ohrozené možno podľa dostupných informácií považovať aj vysoké európske štandardy v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a práv pracujúcich.

Kritickým momentom z hľadiska pôvodne zamýšľanej podpory udržateľného ekonomického rastu Spoločenstva sú odôvodnené obavy ohľadom výhodnosti TTIP pre malé a stredné podniky. V čase krízy preukázali, že práve ony sú motorom a zároveň chrbtovou kosťou európskej ekonomiky a rozvoja jej inovácií. Uľahčenie prístupu amerických spoločností na európsky trh im však môže z pohľadu konkurencieschopnosti vo výraznej miere priťažiť. Európsko-americká obchodná dohoda nahráva predovšetkým veľkým globálnym hráčom. Tí z nej budú v prípade schválenia profitovať najviac a, bohužiaľ, často práve na úkor malých a stredných podnikateľov.

Pôvodným zámerom TTIP bolo, aby si jej výhody mohli užívať obyvatelia rovnako na oboch brehoch Atlantiku. Zdá sa však, že napriek dvojročnému úsiliu sa tento zámer napĺňať nedarí a práve Európa bude po prípadnom odsúhlasení dohody tá, ktorá bude ťahať za kratší koniec. TTIP v súčasnej podobe je preto z pohľadu potenciálu a perspektív pre EÚ, bohužiaľ, len premárnenou šancou.