Ako nemať Borisov, ale kvalitných magistrov
Na úrovni škôl by malo dôjsť k redukcii predmetov, tak aby bolo možné písať zmysluplnejšie práce a bol čas na ich podrobné čítanie a poskytovanie spätnej väzby.
Autorka je bývalá riaditeľka projektu To dá rozum
Boris Kollár v piatok vyhlásil, že kým bude v politike, tak už nie je magister, ale len Boris. Išlo o jeho reakciu na podozrenie, že jeho diplomová práca obsahuje plagiáty, čo kritizovali médiá aj viacerí politici.
Jeho dočasné zrieknutie sa titulu je prázdnym gestom. Dôležitejšie je, že táto kauza je ďalším dôkazom, že plagiáty nie sú doménou jednej vysokej školy, či jednej politickej strany.
A otvára to otázky, ako je tento neduh na Slovensku rozšírený, čo sú jeho príčiny a akými nástrojmi sa s ním dá bojovať.
Plagiáty sú systémový problém
V diskusii na tému Kollárovej magisterskej práce sa viackrát objavilo, že podvádzanie a plagiátorstvo je problémom (niektorých) súkromných vysokých škôl. Dotazníkový prieskum, ktorý sme uskutočnili v projekte To dá rozum, však naznačuje, že plagiáty sú rozšírené naprieč vysokými školami, keď až 84 percent respondentov spomedzi vysokoškolákov uviedlo, že študenti v ich škole odovzdávajú plagiáty, pričom až 25 percent si myslí, že sa tak deje vždy alebo často.
Ďalšie dve zistenia nabúravajú predstavu, ktorá sa v médiách objavuje, a to, že plagiáty sú najmä doménou humanitných a spoločenských vied a súkromných vysokých škôl. Výrazne menšia časť respondentov zo súkromných škôl si myslela, že ich spolužiaci často odovzdávajú plagiáty (deväť percent), než to bolo na verejných vysokých školách (25 percent).
