Epidemiologička: Z medicínskeho hľadiska som za to, aby bola vakcína proti koronavírusu povinná

„Očkovanie aj ochorenie môžu mať negatívne následky, no pomer šancí je tak neskutočne rozdielny, že rozumný rodič si vyberie mnohonásobne menšie riziko, ktorým je očkovanie,“ vraví epidemiologička.

V rozhovore sa dočítate aj:

• čo očkovanie robí a načo sa vôbec očkuje,
• aké sú očakávané účinky po očkovaní,
• čo hovorí epidemiologička na argumenty, že povinné očkovanie je neprimeraným vpádom štátu do slobodného rozhodnutia občana.

Už 21 vakcín proti novému koronavírusu sa testuje na ľuďoch. Kedy očakávate, že k dispozícii bude vakcína proti ochoreniu COVID-19?

Vývoj vakcín, hlavne odskúšanie bezpečnosti a účinnosti, je veľmi zdĺhavý proces. Odhady sú, že to potrvá minimálne 12 až 18 mesiacov. Klinické skúšanie vakcín sa realizuje v štyroch štádiách, z toho tri štádiá sú pred uvedením na trh. V tretej fáze sú v tejto chvíli dve vakcíny. Nemôžeme rátať s tým, že vakcína bude k dispozícii v blízkej budúcnosti.

Čo si môže laik predstaviť pod „fázami skúšania“ vakcíny?

Najprv je predklinická fáza skúšania, keď sa vakcína testuje na zvieratách. Potom sú tri fázy klinického skúšania. V prvej z nich sa látka podáva len malej skupine osôb a testuje sa základná bezpečnosť a najmä znášanlivosť. V druhej fáze sa stále na pomerne malej skupine osôb overuje predpokladaný ochranný účinok a sledujú sa možné nežiaduce účinky. Do tretej fázy sa zapojí veľká skupina testovaných. Sledujú sa aj raritnejšie nežiaduce účinky a presne sa stanoví schéma očkovania. Štvrtá etapa je po uvedení vakcíny na trh, keď sa vakcína sleduje naďalej.

Čo na tom trvá roky?

Klinické skúšanie je veľmi zložitý a prísne kontrolovaný proces. Ľahké nie je ani nájdenie veľkej skupiny ľudí, ktorí budú spĺňať prísne kritériá na zaradenie do výskumu. Prísne kritériá zaručujú, že nedostaneme skreslené výsledky. Dlho trvá aj samotný zber dát a ich vyhodnotenie. Treba pamätať na to, že ide o finančne veľmi nákladný proces.

Ak by bola vakcína proti novému koronavírusu k dispozícii už v roku 2021, išlo by o expresné tempo?

Áno. Na vývoji tejto vakcíny sa intenzívne pracuje, na druhej strane treba dbať aj na bezpečnosť. Nikto by nešiel do rizika, že by sa vakcína uviedla do praxe, no dostatočne by sa neodskúšala s ohľadom na bezpečnosť a účinnosť.

Podľa prieskumu z apríla 2020 by sa proti novému koronavírusu dala zaočkovať menej ako polovica opýtaných Slovákov. Čo na to hovoríte?

Neviem, prečo ľudia odmietajú túto vakcínu. Pravdepodobne je to preto, lebo bude nová, takže vzbudzuje nedôveru, či bude dostatočne odskúšaná. Môžem s istotou povedať, že povoľovací proces je nastavený tak, aby sa na trh nedostala nebezpečná vakcína. Toto je ošetrené. Ľudia odmietajú očkovanie, lebo sa okolo neho šíri mnoho fám a neprávd.

Čo ľudia hovoria, keď odmietajú očkovanie?

S postojmi proti vakcínam som sa stretávala najmä vtedy, keď som pracovala na regionálnom úrade verejného zdravotníctva. Ľudia sa obávajú bezpečnosti a majú falošný pocit istoty, že očkovanie nepotrebujú. Časť populácie si myslí, že očkovať sa netreba, lebo tu nie sú závažné choroby. Lenže ony tu nie sú práve preto, že sa proti nim očkuje a funguje kolektívna ochrana. Niektorí rodičia majú etické a náboženské výhrady k niektorým zložkám vakcín. Sú aj takí, podľa ktorých možno očkovanie nahradiť správnou životosprávou, čo však nie je pravda.

Ak by bola k dispozícii vakcína proti novému koronavírusu, ľuďom by ste odporučili, aby sa dali očkovať?

Určite áno.

Kolujú fámy, že nový koronavírus je len ako chrípka. Čo na to hovoríte?

Môže sa zdať, že je veľa ľahších a bezpríznakových priebehov, čo evokuje pocit, že je to ako chrípka. Lenže u časti ľudí sú komplikácie natoľko závažné, že ich ohrozujú na živote. Okrem týchto komplikácií sa obávame aj neskorších následkov, medzi nimi fibrózy, ľudovo povedané „zväzivovatenia“ pľúc. Nie je to typ nákazy, že keď sa vyliečite, nemáte žiadne neskoršie komplikácie. Naopak, hrozia vám doživotné následky. Treba dodať, že ani chrípka nie je taká neškodná, ako si mnohí myslia, a v prípade niektorých skupín, napríklad seniorov, je vysokoriziková.

Ako vyzerajú pľúca bez COVID-19 (horný obrázok) a po COVID-19 (spodný obrázok):

Proti chrípke sa na Slovensku očkuje len okolo 5 percent populácie, seniorov okolo 13 percent, pričom v Holandsku alebo Spojenom kráľovstve je to okolo 70 percent. Prečo zaostávame?

Možno preto, lebo obyvatelia z iných krajín cítia za svoje zdravie väčšiu zodpovednosť. Zaočkovanosť na Slovensku je nízka a dosť nás to znepokojuje. Čísla by mali byť oveľa vyššie. Ak ľudia u nás niečo nemusia, lebo to nie je povinné, k ochrane zdravia pristupujú dosť ľahostajne.

Nie sme zvyknutí starať sa o vlastné zdravie?

Nie dostatočne. Môj osobný názor je, že v západných krajinách sú zvyknutí pristupovať k vlastnému zdraviu oveľa zodpovednejšie. Možno to súvisí aj s tým, že zdravotná starostlivosť u nás je hradená, tak si to ľudia toľko nevážia. Svoju rolu zohrali aj antivaxeri.

V niektorých krajinách sa proti chrípke možno zaočkovať v lekárni. Neodrádza ľudí ochotných dať sa zaočkovať to, že musia ísť do čakárne, kde sú spolu s chorými, a v čakárni strávia aj niekoľko hodín?

Vyvíjali sa také kroky, aby sa proti chrípke dalo očkovať aj v lekárni, ale zatiaľ sa to nedotiahlo. Pomenovali ste, ako by to nemalo fungovať – pediatri aj všeobecní lekári pre dospelých by si mali vyhradiť hodiny na prevenciu a očkovanie by sa malo robiť v tom čase. Nie vždy to tak funguje a nahlodáva to dôveru v očkovanie. Je nežiaduce, aby sa v čakárni stretol chorý pacient s niekým, kto je zdravý a ide na očkovanie. Keď počujeme sťažnosti, že „dal som sa zaočkovať a hneď som ochorel“, pacienta sa opýtame: „A s kým ste čakali v čakárni?“ Ak sa idem dať očkovať proti chrípke a v čakárni sedím s človekom, ktorý má iný infekt, je možné, že ochoriem. Nakaziť sa môžem iným vírusom alebo aj chrípkou, lebo po očkovaní trvá istý čas, kým sa vytvorí ochrana. Lekári majú vyhradený čas na prevenciu a treba, aby aj pacienti tieto hodiny rešpektovali a na očkovanie sa dostavili v tomto čase.

Psychologička Vladimíra Čavojová z SAV pre Denník N v minulosti povedala: „Je časť lekárov, najmä tých starších, ktorí sa s vami o očkovaní nebudú baviť, lebo ‚vakcinácia je jednoznačne dobrá‘. Ani ja o tom nepochybujem, ale vnímam, že si tým zatvárajú komunikačné dvere. Ak budú lekári s pacientmi hovoriť otvorene, pacient si k lekárovi vybuduje vzťah a bude mu dôverovať.“ Ako vy hodnotíte kvalitu komunikácie lekárov o očkovaní?

Taká komunikácia, ako ste ju opísali, nie je celkom správna. Ale v časovej tiesni, v akej lekári často pracujú, je pochopiteľná. Vždy sa musíme snažiť porozumieť druhej strane a racionálnymi argumentmi jej vysvetliť výhody očkovania. V komunikácii máme veľké rezervy, s tým súhlasím. Z minulosti si nepamätám obdobnú mediálnu kampaň s cieľom ochrániť zdravie ako pri koronavíruse. Povedala by som, že zbierame cenné skúsenosti, ako o téme komunikovať s verejnosťou.

Majú pediatri čas na to, aby sa ľuďom podrobne venovali a vysvetľovali im podrobnosti o očkovaní?

Čas, ktorý by potrebovali, určite nemajú. Pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva existujú poradne očkovania, ktoré sú určené na individuálnu konzultáciu s rodičmi. Mám osobnú skúsenosť, že také debaty trvajú niekedy aj tri či štyri hodiny, lebo problémov, ktoré treba objasniť, je veľa. Pediater nemá šancu baviť sa s rodičom takýto čas, preto odporúčam možnosť navštíviť tieto poradne.

Odhaduje sa, že na Slovensku je do päť percent antivaxerov, ľudí, ktorí sú zásadne proti očkovaniu. Nenafukuje sa tento problém, ak je drvivá väčšina ľudí naklonená očkovaniu alebo diskusii o ňom?

Pred pár rokmi, keď vrcholila vlna antivax, sme aj my robili podobný výskum. Vyšlo nám, že ľudí, ktorí odmietali očkovanie a nebola s nimi žiadna diskusia, bolo do troch percent. Do desať percent žien váhalo – išlo o študentky, budúce matky aj matky. Chvalabohu, je to menšia časť populácie, no popieračov je veľmi počuť. O čo je ich menej, o to hlasnejšie sú ich prejavy. Tí, ktorí sú s očkovaním stotožnení, svoj názor obyčajne nevyjadria.

Spôsobila na Slovensku vakcína úmrtie?

Na Slovensku neevidujeme žiadne úmrtie v dôsledku očkovania.

A čo závažné ochorenia?

Nikto nikdy nepovedal, že vakcína nemôže mať nežiaduce účinky. Aj obyčajný liek alebo potravina môžu vyvolať poruchu zdravia. Možné nežiaduce účinky treba mať na pamäti, preto treba každé dieťa pred očkovaním dôkladne vyšetriť, odobrať mu anamnézu a zvážiť, či je vakcína indikovaná, kontraindikovaná a či je možné ju podať pri aktuálnom zdravotnom stave alebo treba očkovanie odsunúť na neskôr. Je úlohou lekára, aby dobre zvážil a načasoval podanie vakcíny. Nedá sa povedať, že vakcína nemôže spôsobiť vážne zdravotné problémy, išlo by o klamstvo. No zdravotné problémy môže vyvolať hocijaká cudzorodá látka. Treba zdôrazniť, že riziko poškodenia zdravia z vakcíny je mnohonásobne nižšie ako riziko poškodenia zdravia zo samotného ochorenia. Toto je najpodstatnejší rozdiel.

Čo odpovedať rodičovi, ktorý povie: „Čo ak práve moje dieťa bude jedno zo 100-tisíc alebo jedno z milióna, ktoré môže byť po očkovaní vážne poškodené?“

Môže sa to stať, ale šanca je naozaj malá. Na druhej strane, ak dieťa nedáte zaočkovať a dostane napríklad osýpky, je niekoľkotisícnásobne vyššia šanca, že po nákaze bude mať vážne následky. Toto treba rodičovi vysvetliť. Očkovanie aj ochorenie môžu mať negatívne následky, no pomer šancí je tak neskutočne rozdielny, že rozumný rodič si vyberie mnohonásobne menšie riziko, ktorým je očkovanie.

Boli by ste za založenie fondu, ktorý by bol určený na odškodnenie po následkoch očkovania, ako to urobili v niektorých zahraničných krajinách?

Ostatný rok sa o tom dosť uvažuje. Rodičia argumentujú, že je to v iných krajinách, tak prečo nie aj u nás. Na to treba povedať, že to väčšinou zaviedli v krajinách, kde zdravotná starostlivosť po očkovaní nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Ak by sa u nás stalo, že by dieťa malo vedľajšie účinky po očkovaní, následnú zdravotnú starostlivosť by malo hradenú. Napriek tomu sa o založení fondu uvažuje a my nie sme proti. Aspoň by sa každý prípad neistoty rodiča prehodnotil, či naozaj išlo o negatívny účinok po očkovaní alebo s ním v skutočnosti nesúvisel a išlo len o náhodnú časovú súvislosť očkovania s inou udalosťou. Som presvedčená, že skutočných nežiaducich účinkov by bolo minimum. Nežiaduce účinky sa sledujú z viacerých zdrojov a je ich naozaj málo.

Rozumejú lekári strachu rodiča, ktorý nikdy nevidel detskú obrnu alebo osýpky, no vidí plač svojho dieťaťa, ktoré sa bojí očkovania? Ako taký strach pomenovať bez toho, aby sme rodiča vyplašili?

Taký strach je pochopiteľný. Obzvlášť vtedy, ak laik, ktorý nemá dôvod, aby sa v problematike hlbšie orientoval, si na internete prečíta veci, ktoré ho vystrašia. Nečudujem sa, že sa rodičia boja. Našou úlohou je vysvetliť im, že to, čo si prečítali, je často osobný názor laika, ktorý nemusí téme rozumieť a poskytnúť rodičom racionálne argumenty. Ak by som sa téme nevenovala profesionálne, asi by som sa tiež zľakla, ak by som si prečítala niektoré príspevky o očkovaní.

Čo bolo v tých príspevkoch?

Tých tvrdení je viac, spomínali napríklad, že deťom sa podávajú jedy. Išlo o zastrašovanie.

Odporcovia hovoria, že vo vakcínach sú nebezpečné látky, napríklad ortuť. Čo vy na to?

Obavy vyplývajú z prípravkov používaných na ochranu rastlín a v nich obsiahnutej metylortuti, ktoré zaťažovali aj životné prostredie. Obavy z týchto prípravkov sa preklopili do vakcín, lenže v nich sa nenachádza metylortuť. Látka používaná vo vakcínach sa nazýva tiomerzal. Jej metabolitom je etylortuť, ktorá má krátky polčas rozpadu a rýchlo sa z organizmu vylúči, teda nepredstavuje riziko z hľadiska toxicity. Tiomerzal slúžil ako konzervačná látka a bol vo vakcínach, ktoré sa balili ako viacdávkové balenia. Štúdie ani prax nepreukázali, že by mal škodlivé účinky. V roku 2009 bola u nás pandémia A/H1N1 – očkovalo sa vtedy pandemickou vakcínou, kde v jednej fľaštičke bolo desať dávok. Preto sa tu ako konzervačná látka používal tiomerzal. Krajiny, kde prestali používať očkovanie s prídavnými látkami, ako je tiomerzal, alebo ich používali kratšie, nezaznamenali menej prípadov obávaného autizmu ako v krajinách, kde sa ďalej očkovalo vakcínami s obsahom týchto látok alebo kde sa nimi očkovalo dlhšie. Táto súvislosť bola viacnásobne vyvrátená a je to podložené dôkazmi. Rodičov možno upokojiť, že tiomerzal nie je aktuálne ani v jednej vakcíne zaradenej do povinného očkovania.

Aké iné látky vzbudzujú u ľudí obavy?

Zvyknú sa báť aj hliníka. Treba však povedať, že hliník je prirodzenou súčasťou tela a nášho prostredia. Máme ho v materskom mlieku, ovocí, mäse či pitnej vode. Toxicita vždy závisí aj od koncentrácie danej látky. Aj na soľ možno povedať, že je jed, lebo vo veľkom množstve dokáže zabíjať. Pritom bez nej nedokážeme žiť, lebo NaCl je náš základný fyziologický roztok. Čiže záleží na tom, o akých množstvách sa bavíme. Hliníka vo vakcínach je veľmi málo a z miesta aplikácie sa uvoľňuje pomaly. Rozsiahle štúdie vyvrátili negatívny vplyv vakcín s obsahom hliníka na rozvoj obávaného autizmu.

Odkiaľ sa vzali fámy, ktoré spájali autizmus s MMR vakcínou?

To je trochu iný prípad. Najčastejšie ide o štúdiu doktora Andrewa Wakefielda. Štúdiu z Lancetu, ktorá spojila MMR vakcínu s autizmom, mu však v roku 2010 stiahli a v Británii mu zastavili výkon lekárskeho povolania. Štúdia bola zle nadizajnovaná, obsahovala len malú skupinu 12 detí a nemala kontrolnú skupinu. Neskôr sa ukázalo, že tam došlo ku konfliktu záujmov a právnici si chceli založiť biznis na tom, aby vymáhali peniaze za údajné poškodenie zdravia. Opakované štúdie na státisícoch detí vyvrátili spojenie MMR vakcíny s autizmom.

Aké sú bežné vedľajšie účinky po očkovaní?

U väčšiny prípadov radšej hovoríme o očakávaných ako o nežiaducich účinkoch. Najčastejšie ide o opuch, začervenanie, bolestivosť v mieste vpichu či mierny vzostup teploty. Takéto účinky považujeme za očakávané, lebo rátame s tým, že nastanú. Ide o normálnu reakciu imunitného systému na podanie očkovacej látky. V podstate ide o odraz toho, že vakcína funguje. Je úlohou pediatra, aby o nich rodiča poučil a vysvetlil mu, ako sa o dieťa postarať. Také prejavy môžu byť chvíľkovo nepríjemné, ale po istom čase odznejú a nehrozí z nich poškodenie zdravia. Je to mierny diskomfort pre dieťa a rodiča, ale pridaná hodnota je oveľa vyššia. Skutočne nežiaducich účinkov, ako napríklad závažná alergická reakcia, je našťastie veľmi málo.

Aké etické námietky zaznievajú pri očkovaní?

Týkajú sa najmä MMR vakcíny. Na prípravu vakcín sa používajú pľúcne fibroblasty získané z dvoch legálnych potratov vykonaných z iných príčin v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Žiadne potraty sa v súvislosti s tým nevykonávajú, ako tvrdia niektorí odporcovia očkovania. Tieto bunky sa získali raz a sú umelo udržiavané v laboratóriách, lebo inak sa tá vakcína vyrobiť nedá.

Čo očkovanie robí a načo sa vôbec očkuje?

Máme vrodenú alebo nešpecifickú imunitu a získanú alebo špecifickú. Nešpecifická imunita je všeobecná a ide napríklad o reakciu na zápal, ktorý prebieha vždy rovnako. Tento druh imunity zabezpečí uniformnú odpoveď na cudzorodé látky. Na to, aby sme vedeli zdolať konkrétnu nákazu, potrebujeme cielenú, čiže špecifickú imunitu, ktorú sa organizmus učí. Sú dva spôsoby, ako to imunitný systém naučiť – prvým je, že imunitný systém nákazu prekoná, a druhým je očkovanie. Pri chorobách, ktoré sú nebezpečné z hľadiska zdravotných následkov alebo ohrozenia na živote a k dispozícii je očkovacia látka, sa prikláňame k tomu, aby sme imunitný systém naučili špecifickú cielenú odpoveď cestou očkovania. Keď sa nabudúce stretneme s baktériou či vírusom, mikroorganizmy dokážeme zlikvidovať skôr, než dokážu vyvolať príznaky ochorenia.

Ochrana, ktorú poskytuje vakcína, je pri rôznych ochoreniach rôzna?

Áno, ochrana je pri jednotlivých vakcínach rôzna. Aj keď sa vakcína uvedie do praxe a používa sa, stále sa sleduje, ako dlho trvá účinok vakcíny a či netreba populáciu preočkovať. Takým príkladom sledovania bol napríklad imunologický prehľad realizovaný naposledy v roku 2018.

Čo hovoríte na argumenty pochybovačov, že choroby zmizli vďaka lepším hygienickým podmienkam a nie v dôsledku očkovania?

Máme vyššiu hygienickú úroveň, prístup k pitnej vode a ku kanalizácii, čo nepochybne pomáha v boji proti chorobám. Ale určite to nezabezpečí, aby sa nákaza vôbec nešírila. Hygienický štandard sa odzrkadlí na procese šírenia nákazy, hlavne tých, ktoré sa šíria rukami. Napríklad žltačka A sa volá aj „choroba špinavých rúk“. Pri vzdušných nákazách však lepšia sanitácia úplne nepomáha. Lepšia hygiena nedokáže očkovanie úplne nahradiť. Hygienické podmienky sú lepšie ako pred sto rokmi, ale určite nie sú všeliek.

Pochybovači argumentujú, že vakcíny sa vyvíjajú hlavne preto, aby farmafirmy zarobili. Čo na to hovoríte?

Vakcíny nie sú z tohto pohľadu dobrý biznis. Ak to porovnáte s cenami liekov, vakcíny patria medzi lacné produkty. Navyše, v porovnaní s následnou liečbou je vakcína lacnou prevenciou. Napríklad širokospektrálne antibiotiká sú oveľa drahšie, navyše, pacient ich užíva dlhšie. Pri vakcíne podáte jednu či dve dávky, antibiotiká užívate často niekoľkokrát denne niekoľko dní. K tomu je obvykle potrebná ďalšia podporná liečba.

Vedecký časopis Science uverejnil v roku 2017 článok, že „najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala“. Súhlasíte s tým?

Jednoznačne. Ak je vakcína na trhu, musí byť dokonale odskúšaná a musí spĺňať všetky prísne požiadavky s ohľadom na účinnosť a bezpečnosť.

V roku 2019 zaradila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odmietanie očkovania medzi jednu z desiatich hrozieb verejného zdravia. Vnímate to podobne?

Áno. Na rozdiel od liekov pri vakcínach nerozhodujem len o svojom zdraví. Vďaka kolektívnej ochrane má očkovanie vplyv nielen na mňa, ale aj na ostatných ľudí.

Čiže tým, že sa dám zaočkovať, chránim aj iných?

Presne tak. Chránim seba a tých, ktorí nemôžu byť očkovaní, lebo majú základné ochorenie, ktoré očkovanie vylučuje. Napríklad MMR vakcína má viacero kontraindikácií, čo zvyšuje počet osôb, ktoré sa nemôžu dať očkovať. Práve tieto osoby by mala chrániť kolektívna ochrana. Kolektívna imunita chráni aj maličké deti, ktoré nemôžu byť očkované vzhľadom na vek. Povinné očkovanie sa začína v 10. týždni života – do tohto obdobia nie sú deti chránené. Áno, sú tam nejaké materské protilátky, ale tie rýchlo klesajú a ochrana nie je dokonalá. A napríklad MMR vakcína sa podáva až v 15. mesiaci.

Mení osobná skúsenosť s ochorením postoje ľudí k očkovaniu?

Ľudia majú falošný pocit istoty, keď sa spoliehajú na skutočnosť, že choroba sa u nás nevyskytuje. Nepovažujem za celkom korektné, ak sa spoliehajú na to, že iní sa dajú zaočkovať, no oni sami sa nemusia, lebo ich chráni kolektívna imunita. Takto by sme to nemali vnímať. Mnohé nákazy sú pod kontrolou práve vďaka očkovaniu a verejnosť ich nevníma ako bezprostrednú hrozbu. Ochorenie k nám však môže byť zavlečené alebo sa ľudia môžu nakaziť pri cestovaní. Mamičky, ktoré nechceli dať zaočkovať svoje deti, zmenili názor, keď sa u nás objavili osýpky.

Ak by sme v zaočkovaní poľavili, hrozí návrat osýpok či iných závažných chorôb?

Jednoznačne.

Čo hovoríte na argumenty, že povinné očkovanie je neprimeraným vpádom štátu do slobodného rozhodnutia občana?

Povinné očkovanie je práve kvôli kolektívnej ochrane. Uvedomelosť a zodpovednosť za naše zdravie nie je taká ako v západných krajinách. Aby kolektívna ochrana fungovala, úroveň zaočkovanosti musí byť vysoká – 95 percent a viac. Pri osýpkach je to až 98 percent. Na dobrovoľnej báze by sme takúto zaočkovanosť nikdy nedosiahli. Zodpovednosť za zdravie je u nás natoľko nízka, že si nemyslím, že by očkovanie mohlo byť výhradne dobrovoľné. Som presvedčená, že kolektívna imunita by klesla pod účinnú hranicu, ak by sa povinné očkovanie zrušilo. Ústavný súd vydal rozhodnutie, že povinné očkovanie nie je protiústavné, lebo záujem ochrany verejného zdravia prevažuje nad záujmom ochrany súkromia jednotlivca. Je to z dôvodu kolektívnej ochrany.

Ak by bola vakcína proti novému koronavírusu, ste za to, aby bola povinná?

To je ťažká otázka, lebo sa to bude vnímať ako zásah do slobody jednotlivca. Neviem, či by to bolo právne či politicky priechodné, ale z medicínskeho hľadiska by som bola za. Zároveň platí, že treba ísť aj cestou vyššieho zdravotného uvedomenia ľudí. Pred časom som na Facebooku videla status, že „takto vyzerá svet, keď chýba len jedna vakcína“, rozumej vakcína proti koronavírusu. Viete si predstaviť, čo by bolo, ak by sme nemali ani tie ostatné? Ak by sme neočkovali proti záškrtu, osýpkam alebo čiernemu kašľu? Celé je to o komunikácii, zvyšovaní zdravotného uvedomenia a zodpovednosti za vlastné zdravie. K problematike sa vyjadrila aj Pápežská akadémia pre život vo Vatikáne, etická komisia Ministerstva zdravotníctva SR a subkomisia pre bioetiku teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska. Očkovanie podporili.