V Bratislave dnes bude 34 °C, v Kuvajte býva aj 52 °C. Ako s tým žijú?

Koľkokrát ste tento týždeň počuli, že toto teplo sa už nedá vydržať? Aj keď v týchto dňoch na Slovensku pociťujeme veľké horúčavy, existujú mestá, ktorých obyvatelia musia dennodenne vydržať ešte vyššie teploty. V hlavnom meste Kuvajtu býva v júli aj 50 °C, minuloročný rekord bol 52 °C.

Rozsiahly článok v denníku Guardian analyzuje situáciu v najteplejších miestach sveta, ako sú Kuvajt, Karáči alebo iránsky Ahvaz a spomína rôzne spôsoby, ako sa s extrémnymi horúčavami dá vyrovnať.

Bez lesa a jazera, ale s klímou

Napríklad zeleňou, ako to riešia v Austrálii, alebo tak, že prakticky nevychádzajú z klimatizovaných miestností, ako v Kuvajte.

„Naším cieľom je zdvojnásobiť pokrytie zelene z dnešných 22 na 40 percent plochy mesta a vďaka výskumu vieme, že to Melbourne ochladí o 4 °C,“ citoval Guardian Arrona Wooda, predsedu environmentalistického hnutia v Melbourne.

Zvýšiť plochu zelene je však komplikovanejšie pre štáty Blízkeho východu, ktoré trpia nedostatkom vody.

„Kuvajt je extrémne horúca púšťová krajina s minimom prírodných zdrojov čerstvej vody,“ hovorí Denníku N Kuvajťanka Nouf al-Mazidi. Niečo ako les či jazero tam nepoznajú. „Sme limitovaní navštíviť buď pláž, alebo obchody,“ dodáva s poznámkou, že vonku športujú, až keď zapadne slnko a teplota sa zníži na 37 °C.

Aj preto obyvatelia vyspelých miest ako Kuvajt a Abú Zabí trávia väčšinu dňa v klimatizovaných domoch a kanceláriách, ktoré opúšťajú vo vychladených vozidlách.

Chudobnejší pred teplom neuniknú

V horšej situácii sú robotníci z južnej Ázie, ktorí do týchto miest prichádzajú stavať prevažne mrakodrapy a infraštruktúru. Tí totiž pracujú vonku a manuálne počas celého roka.

Našťastie, v niektorých prípadoch poskytuje robotníkom úkryt pred teplom zákon. „V Arabských emirátoch existuje nariadenie, ktoré zamestnávateľom prikazuje dávať v obedných hodinách robotníkom voľno. Týka sa to mesiacov jún až september, vtedy je tu totiž najteplejšie,“ opisuje Slovák Peter Hadvab, ktorý v krajine študuje.

„Na horúce dni sme si zvykli, keď však teplota vystúpi na 50 °C, vláda vydá odporúčanie na obmedzený pohyb vonku,“ hovorí al-Mazidi.

Na jedného Kuvajťana pripadajú dve motorové vozidlá, v prípade prisťahovalcov o polovicu menej. Väčšina obyvateľov preto nie je nevyhnutne odkázaná na presun mestskou dopravou, bicykel alebo chôdzu. Skutočnosť, že v krajine takmer každý chodí autom, podľa kuvajtskej študentky obzvlášť v meste neprospieva teplote ani kvalite vzduchu.