V Bratislave dnes bude 34 °C, v Kuvajte býva aj 52 °C. Ako s tým žijú?

Na Slovensku posledné dni pociťujeme vysoké horúčavy. Existujú krajiny, kde ich majú skoro po celý rok.
Koľkokrát ste tento týždeň počuli, že toto teplo sa už nedá vydržať? Aj keď v týchto dňoch na Slovensku pociťujeme veľké horúčavy, existujú mestá, ktorých obyvatelia musia dennodenne vydržať ešte vyššie teploty. V hlavnom meste Kuvajtu býva v júli aj 50 °C, minuloročný rekord bol 52 °C.
Rozsiahly článok v denníku Guardian analyzuje situáciu v najteplejších miestach sveta, ako sú Kuvajt, Karáči alebo iránsky Ahvaz a spomína rôzne spôsoby, ako sa s extrémnymi horúčavami dá vyrovnať.
Bez lesa a jazera, ale s klímou
Napríklad zeleňou, ako to riešia v Austrálii, alebo tak, že prakticky nevychádzajú z klimatizovaných miestností, ako v Kuvajte.
„Naším cieľom je zdvojnásobiť pokrytie zelene z dnešných 22 na 40 percent plochy mesta a vďaka výskumu vieme, že to Melbourne ochladí o 4 °C,“ citoval Guardian Arrona Wooda, predsedu environmentalistického hnutia v Melbourne.
Zvýšiť plochu zelene je však komplikovanejšie pre štáty Blízkeho východu, ktoré trpia nedostatkom vody.
„Kuvajt je extrémne horúca púšťová krajina s minimom prírodných zdrojov čerstvej vody,“ hovorí Denníku N Kuvajťanka Nouf al-Mazidi. Niečo ako les či jazero tam nepoznajú. „Sme limitovaní navštíviť buď pláž, alebo obchody,“ dodáva s poznámkou, že vonku športujú, až keď zapadne slnko a teplota sa zníži na 37 °C.
Aj preto obyvatelia vyspelých miest ako Kuvajt a Abú Zabí trávia väčšinu dňa v klimatizovaných domoch a kanceláriách, ktoré opúšťajú vo vychladených vozidlách.
Chudobnejší pred teplom neuniknú
V horšej situácii sú robotníci z južnej Ázie, ktorí do týchto miest prichádzajú stavať prevažne mrakodrapy a infraštruktúru. Tí totiž pracujú vonku a manuálne počas celého roka.
Našťastie, v niektorých prípadoch poskytuje robotníkom úkryt pred teplom zákon. „V Arabských emirátoch existuje nariadenie, ktoré zamestnávateľom prikazuje dávať v obedných hodinách robotníkom voľno. Týka sa to mesiacov jún až september, vtedy je tu totiž najteplejšie,“ opisuje Slovák Peter Hadvab, ktorý v krajine študuje.
„Na horúce dni sme si zvykli, keď však teplota vystúpi na 50 °C, vláda vydá odporúčanie na obmedzený pohyb vonku,“ hovorí al-Mazidi.
Na jedného Kuvajťana pripadajú dve motorové vozidlá, v prípade prisťahovalcov o polovicu menej. Väčšina obyvateľov preto nie je nevyhnutne odkázaná na presun mestskou dopravou, bicykel alebo chôdzu. Skutočnosť, že v krajine takmer každý chodí autom, podľa kuvajtskej študentky obzvlášť v meste neprospieva teplote ani kvalite vzduchu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.