Denník N

Niekedy sa treba opýtať sám seba – som „srab“?

Boris Kollár a Igor Matovič v parlamente. Foto - TASR
Boris Kollár a Igor Matovič v parlamente. Foto – TASR

Sedieť teraz v parlamente, tak sa ku kauzám politikov, ktorí sa neriadia pravidlami morálky, postavím.

Poviem to radšej hneď: základné pojmy tejto glosky som prevzal z obsahu knihy psychiatra Irvina D. Yaloma Existenciální psychoterapie, ktorú vydal Portál v rokoch 2006 a 2020. Momentálne som na strane 99, ale nedalo mi to.

Nedalo mi to po prvé preto, že sa dejú v politike opätovne nepekné veci, a po druhé preto, že o týchto veciach často rozprávame. Naposledy včera s archivárom Jurom Kalinom pri prechádzke pražským Vítkovom.

Úzkosť a strach, sloboda, osamelosť, hľadanie (a strácanie) zmyslu života tvoria štruktúrovaný celok, ktorý utvára náš individuálny životný údel. Máme pritom k dispozícii jedinú navigáciu – morálku. Jej podstata je známa už tisícročia. Vo Wikipedii ju nájdete napríklad pod heslom Zlaté pravidlo. Môj brat tvrdí, že existuje aj „platinové“ (to už som však vo Wikipedii nenašiel). V každom prípade však platí, že hľadať alibi pre vlastné zlyhania v kritických situáciách je číra zbabelosť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie