Denník N

Premiér je figúrou z rodu intrigánov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jago vo funkcii predsedu vlády sa odobral z radov priateľsky sa tváriacich intrigánov a pridal sa do širokého zástupu populistov, ktorí vyzývajú k otvorenej nenávisti.

Autor je vedec, Ústav molekulárnej biológie SAV

Spoločnosť HBO stiahla zo svojej ponuky film Odviate vetrom, známy aj pod menom Juh proti Severu, prvý farebný film, ktorý pred 80 rokmi získal Oscara. Vraj pre spôsob, akým sú vo filme zobrazené otroctvo a rasizmus. Do budúcna hodlá spoločnosť zaopatriť film vysvetľujúcim komentárom.

Zo strany spoločnosti ide o trochu hysterickú reakciu. Ľudia zodpovední za toto rozhodnutie zrejme nedôverujú divákom, že na otroctvo a rasizmus si dokážu utvoriť názor aj sami. Dnes totiž každý normálny človek už iba neveriacky krúti hlavou, ako bolo ani nie tak dávno možné, že jedni mohli vlastniť druhých, tak ako dnes vlastníme napríklad mobilné telefóny.

Avšak žiadny komentár aj tak nezmení nič na fakte, že otroctvo tu bolo a že rasizmus, umelý konštrukt o neexistujúcich ľudských rasách, si vymysleli bieli prírodovedci, aby si sami pred sebou ospravedlnili, že čiernych považujú za svoj osobný majetok. A žiadny komentár nezmení takisto nič na tom, že aj dnes má tento zločinný výmysel svojich nasledovateľov. Nuž ale tí, ktorí na otroctve nevidia nič neprirodzené, si film o tom, ako im podobní raz dostali poriadny výprask, aj tak nepozrú.

Prečítal som si nedávno, tuším už po dvadsiaty raz, román Tajomný ostrov od Julesa Verna. Čítavam ho vždy, keď mi je akosi ťažko. Naposledy som ho čítal, keď sme sa sťahovali. A teraz, keď sme maľovali, som si ho pre istotu prečítal znovu. Tá knižka mi totiž dáva istotu, že človek dokáže všetko.

Jules Verne bol na svoju dobu veľmi pokrokový. Aj keď svoj Tajomný ostrov písal v čase vojny Juhu proti Severu, na otroctvo mal už jasne vyhranený názor. Každý človek bol pre neho slobodnou bytosťou.

Teraz, po prvý raz, ma však pri čítaní príbehu stroskotancov osadníkov, ktorý už poznám naspamäť, zaskočila jedna vec. Autor nechal svojich hrdinov úplne pretvoriť tvár opusteného ostrova. Všetko živé považovali iba za svoju potenciálnu korisť. V priebehu dvoch rokov podstatne oklieštili pôvodnú biodiverzitu ostrova a zaiste výrazne zvýšili koncentráciu skleníkových plynov v jeho atmosfére.

Nikdy predtým som si to neuvedomil. Až teraz. Asi preto, že sa o tých veciach začalo hovoriť. Tak ako sa jedného dňa začalo hovoriť o rasizme. Doteraz som tomu nerozumel a nebol som asi sám. Ale generácie, ktoré prídu po nás, budú udivene oči otvárať, ako bolo ani nie tak dávno možné, že ich predkovia vykynožili lesy a oceány. Rovnako ako sa my čudujeme otroctvu.

Dnes to nechápeme a všelijako sa ospravedlňujeme, presne ako to robili tí vedeckí rasisti pred nami. A z dievčiny, ktorá vidí ďalej, si robíme srandu. Je možné, že niekto zodpovedný ten román zaopatrí vysvetľujúcim úvodom a problém ochrany životného prostredia tým bude považovať za vyriešený, podobne ako pôvodca idey o úvode k filmu Odviate vetrom.

Výsledkom takýchto rozhodnutí však nie je riešenie problému, ale narysovanie novej deliacej línie zvádzajúcej k prejavom nesúhlasu či priamo k bojovým rituálom. Napríklad k zhadzovaniu sôch, rabovaniu či lynčovaniu. K hystérii.

Keď sa raz nejaký budúci Cicero obzrie za našou dobou, azda ju zhodnotí myšlienkou – „hysteria magistra vitae“, to jest, že hystéria bola našou učiteľkou. Hystéria je však veľmi nebezpečná.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie