Denník N

Everest je lunapark, v Himalájach hľadám iné cesty, hovorí Čech, ktorý má horolezeckého Oscara

Marek Holeček (vpravo) a Zdeněk Hák pri prvovýstupe na Gašerbrum I. Foto - archív Mareka Holečka
Marek Holeček (vpravo) a Zdeněk Hák pri prvovýstupe na Gašerbrum I. Foto – archív Mareka Holečka

Český horolezec Marek Holeček (45) odmieta predstavu, že vrcholom horolezectva má byť dosahovanie čo najvyšších nadmorských výšok. Miesto toho objavuje nové cesty a lezie náročnejším alpským štýlom.

V roku 2018 získali spolu so Zdeňkom Hákom ako prví Česi ocenenie Piolet d’Or (Zlatý cepín) za prvovýstup juhozápadnou stenou na Gašerbrum I. Ide o najprestížnejšie horolezecké ocenenie, ktoré má prezývku horolezecký Oscar. V rozhovore sa dozviete:

  • ako sa vyrovnával so smrťou kolegu;
  • prečo si na výpravy nosí slaninu;
  • ako sa spí nad kilometrovou priepasťou;
  • prečo nikdy nevyliezol na Everest;
  • ako vníma komerčné horolezectvo.

V rozhovoroch často hovoríte, že na vrcholoch hôr to za veľa nestojí. Nemala by práve po úspešnom výstupe prísť najväčšia radosť? 

Kdeže – na opustených vrchoch, kde zo seba musíte vydať to najlepšie, vás nečaká radosť ani nič éterické. Pocity zážitku a skutočného šťastia sa dostavia až späť v základnom tábore. Na vrchu je hlad, smäd, neustála zima, ktorej sa nezbavíte ani v spánku. K tomu sa pridáva únava až za hrob, pri ktorej denne strácate viac než pol kila svalov.

A aj zložité kroky – každý z nich s váhou nebies. Ťažko sa dýcha a cítite všadeprítomnú opustenosť, pretože ste ďaleko od akéhokoľvek bezpečia. Máte pred sebou ťažký zostup, ktorý sa môže natiahnuť aj na niekoľko dní. Fotky z vrcholu nazývam „zmrazený úškľabok“ – od uvoľneného úsmevu máte veľmi ďaleko.

Prečo teda leziete na miesta s najhoršou kombináciou prírodných podmienok a vystavujete svoje telo ich účinkom?

Každá sekunda sa zapíše do vašej mysle a už nikdy nezmizne. Je to silný dlhodobý zážitok, ktorý nie je možné dokonale písomne a obrazovo vystihnúť pre iných. Jediným ako-tak pochopiteľným prostriedkom je opis pocitov. Ide o prapôvodnú ľudskú túžbu, v ktorej tvoríme hranice vlastnou predstavivosťou, zručnosťami, vôľou a schopnosťou prispôsobiť sa.

Mávate v horách strach zo smrti?

Ak by som pri lezení začal rozmýšľať o smrti, nemohol by som sa sústrediť na život. Smrť nakoniec jedného dňa príde, ale s podobnými myšlienkami sa môžem hrať doma v kresle, nie pod tlakom boja o každý nádych.

V roku 2013 ste zažili smrť kolegu a kamaráta Zdeňka Hrubého, ktorý pri vašom spoločnom pokuse o prvovýstup na Gašerbrum I spadol aj so všetkým materiálom. Ako musí horolezec v takej chvíli zareagovať? 

Musíte sa prepnúť do rutinnej účelnosti a sústrediť sa na strojovú presnosť každého zaseknutia cepína a mačky. Nesmiete myslieť na hrozný zážitok spred pár okamihov a prepadnúť paralyzujúcemu šoku z toho, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie