Ministri si úlohy zadané klubom OĽaNO nevšímajú, Kollárova diplomovka koalíciu ďalej rozdeľuje
Niekoľko desiatok minút strávili koaliční lídri debatou o diplomovej práci Borisa Kollára a politickom riešení situácie na koaličnej rade, ktorá sa v pondelok večer uskutočnila na úrade vlády.
Predseda Sme rodina si napriamo vypočul od zástupcov strany Za ľudí (Veronika Remišová, Mária Kolíková, Jana Žitňanská), že by mal pre plagiátorstvo odstúpiť z funkcie predsedu Národnej rady, a on im dal jasne najavo, že to spraviť nemieni.
SaS ho zasa vyzvala, aby „vyvodil osobnú zodpovednosť“, nie je však jasné ako konkrétne. Predseda strany Richard Sulík na stretnutí nebol, pretože mal ministerský výjazd v Košiciach. Stranu zastupoval minister školstva Branislav Gröhling, šéfka poslaneckého klubu Anna Zemanová a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Predseda vlády Matovič koaličného partnera k odstúpeniu ani k ďalším krokom netlačil.
V stredu griluje SaS
Predsedu parlamentu v stredu čaká v Liberálnom dome stretnutie s poslaneckým klubom SaS a tam by sa mal dozvedieť, ako si Sulíkova strana predstavuje vyvodenie osobnej zodpovednosti v jeho prípade.
Kollár však v pondelok koaličným partnerom vravel, že sa viac ospravedlňovať nemieni a nechce v prípade svojej diplomovky robiť žiadne ďalšie kroky.
V tejto chvíli nie je úplne jasné, či zdržovanie zvolania parlamentnej schôdze, na ktorej sa má preberať Sulíkovo „kilečko,“ teda balíček opatrení na uľahčenie podnikania, nesúvisí s prípadom jeho diplomovky. Práve Kollár ako predseda parlamentu schôdzu zvoláva.
Pôvodne mala byť v utorok, teda v posledný júnový deň, no Kollár mal na tento deň už dohodnutú návštevu Maďarska. Ďalším termínom mala byť streda, balíček však pôjde do parlamentu nakoniec až na budúci týždeň v utorok.
Časť koalície sa nazdáva, že predseda parlamentu so schôdzou otáľa, lebo sa obáva, že sa na nej bude hovoriť o jeho titule zo skalickej vysokej školy. K tomu môže dôjsť aj tak, Pellegriniho poslanci z novej strany Hlas chcú zvolať mimoriadnu schôdzu s jediným bodom – návrhom na odvolanie Borisa Kollára.
Aj to môže vniesť rozpory do koalície, keďže SaS a strana Za ľudí považujú za správne hlasovať za program schôdze a tým aj za jej otvorenie.
Istý nesúlad v koalícii ukázala aj výzva poslaneckého klubu OĽaNO po pondelkovom stretnutí s Kollárom – najsilnejšia parlamentná strana totiž vyzvala ministrov školstva Gröhlinga a ministerku spravodlivosti Kolíkovú, aby do septembra napísali zákon na preverenie všetkých záverečných školských prác. Zákon má obsahovať možnosť odobrať absolventom vysokoškolský titul.
Gröhling: Spätne odoberať tituly je nereálne
Reakcie ministrov ukazujú, že sa na nič také nechystajú. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po rokovaní koaličnej rady dala jasne najavo, že táto úloha jej nepatrí. „Na základe záverov zo včerajšej koaličnej rady má byť vypracovanie právnej úpravy, ktorá súvisí s plagiátorstvom, plne v gescii ministerstva školstva,“ píše v stanovisku ministerstvo s tým, že ich úlohou bude posúdenie ústavnosti, ak by sa tituly odoberali spätne.
„Pozrieme sa na to, čo je možné urobiť v medziach ústavy. K tomu si chceme v horizonte dní urobiť ústavnú analýzu aj s komparáciou zo zahraničia a na základe toho poskytnúť ministerstvu školstva potrebnú súčinnosť,“ dodáva ministerstvo spravodlivosti.
Kritické stanovisko k tejto politickej požiadavke OĽaNO na vytvorenie zákona napísal aj podpredseda parlamentu Za ľudí Juraj Šeliga. Zákon, ktorý by spätne preveroval všetky práce a odnímal tituly, by podľa neho bol retroaktívny, to znamená, že by spätne zavádzal podmienku kontroly pre všetkých, ktorí už majú tituly.„A kvôli diplomovke pána Kollára kontrolovať všetky práce, to je naozaj absurdné,“ napísal Šeliga.
„Zákon, ktorý sa dá napísať a včera sme ho predložili na koaličnej rade, je taký, ktorý do budúcna umožní odobratie titulov, ak sa zistí, že išlo o plagiát. Taký má napríklad Česká republika a o podobnom hlasovali aj slovenskí poslanci v Národnej rade. Nepôjde však o automatickú (ďalšiu kontrolu) všetkých prác, ale len tých podozrivých, na ktoré oprávnené subjekty podajú návrh,“ vysvetľuje podpredseda parlamentu Šeliga.
Minister školstva Branislav Gröhling označil spätné odoberanie titulov za nereálne: „Ak by ste niekomu spätne odoberali titul a ten dotyčný človek robil právne úkony, tak nevieme, ako budeme pozerať na tieto právne úkony. Aj ústava nám stanovuje, že priama retroaktivita nie je možná, lebo bude narušovať právnu stabilitu celého štátu.“
Gröhling tvrdí, že sa musí urobiť hrubá čiara a pozerať sa dopredu, nie dozadu: „S tým, čo sme už zažili, sa budeme musieť vyrovnať inak,“ povedal.
Okrem preskúmania záverečných prác navrhovali vládni poslanci aj sprísnenie pravidiel pre akreditáciu vysokých škôl – podľa ministra je táto časť návrhu zákona už čiastočne pripravená. „Ak škola nesplní v priebehu dvoch rokov mechanizmy, tak jej bude môcť byť odobratá akreditácia, čo bude znamenať, že škola skončí,“ vysvetlil minister.
Hoci OĽaNO teraz od ministerstiev školstva a spravodlivosti žiada pripraviť návrh novely vysokoškolského zákona, ktorá by umožnila odoberanie titulov, v decembri 2018 hnutie takúto novelu v parlamente nepodporilo. Bolo to takmer tri mesiace po tom, ako Denník N zverejnil prvý text o plagiátorstve Andreja Danka.
Novelu vypracovali poslanci Miroslav Beblavý, Viera Dubačová a Oto Žarnay (Spolu). Z OĽaNO boli za len dvaja poslanci – Alan Suchánek a Silvia Shahzad. Zdržalo sa 12 poslancov OĽaNO vrátane súčasných ministrov Jána Budaja, Eduarda Hegera, Natálie Milanovej aj terajšej vicepremiérky za Za ľudí Veroniky Remišovej.
Matovič na hlasovaní nebol, pre zahraničnú cestu chýbal aj predkladateľ Beblavý. Za boli všetci prítomní zo Sme rodina vrátane Borisa Kollára. Naopak, proti bol napríklad Andrej Danko. Novela sa nedostala ani do druhého čítania.
V septembri 2019 už OĽaNO podobný návrh Beblavého a Dubačovej podporilo a hlasovali zaň všetci poslanci hnutia vrátane Matoviča. Za bol aj celý klub Sme rodina vrátane Kollára a Petry Krištúfkovej. Ani vtedy sa do druhého čítania nedostal, hoci získal 65 hlasov od 137 prítomných poslancov.
Právnik: Poslanci nemôžu ministrov úkolovať
Pondelková výzva poslaneckého klubu OĽaNO otvorila aj otázku, či poslanci môžu žiadať ministrov o prípravu zákonov. „Boli by sme veľmi radi, aby táto úloha bola príslušnými ministrami včas a riadne splnená a nepočúvali sme celé leto len výhovorky, ako sa to nedá,“ napísali poslanci Obyčajných ľudí ministrom Gröhlingovi a Kolíkovej bez toho, že by k ich návrhu na plošné kontroly pripravili nejaké návrhy či doložili analýzy a štúdie.
V prípade vládneho návrhu zákona vláda zaväzuje príslušného ministra či ministrov, aby návrh pripravili. Návrh potom musí vláda aj schváliť. „Minister nemôže ísť rovno do parlamentu s návrhom zákona,“ dodáva Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Zákonodarnú iniciatívu majú aj poslanci či parlamentné výbory, vtedy ide o poslanecké návrhy. „V tomto prípade sa po podaní do parlamentu návrh zašle na vyjadrenie vláde, ktorá môže alebo nemusí zaujať stanovisko,“ hovorí Giba s tým, že poslanecké návrhy neprechádzajú takým zložitým postupom ako vládne a neposudzuje ich legislatívna rada vlády.
Pondelkové vyhlásenie poslaneckého klubu Obyčajných ľudí treba podľa ústavného právnika vnímať nielen v rovine ústavného práva, ale aj politiky. „Je prirodzené, že sa jednotliví aktéri snažia komunikovať veci tak, aby minimalizovali politické škody, ktoré im tento škandál prináša,“ dodáva ústavný právnik.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
