Denník NNie je pravda, že otcovia chodia na materskú iba formálne, o deti sa naozaj starajú, hovorí analytička Dančíková

Ria GehrerováRia Gehrerová
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Až 6500 otcov si za prvý polrok v roku 2019 uplatnilo nárok na materské. Na otcovskú dovolenku tak odchádza už každý štvrtý otec, ktorému sa narodí dieťa.

Vyplýva to z výskumu, ktorý urobila analytička Zuzana Dančíková pre Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií.

Dančíková v rozhovore vyvracia mýtus, že otcovia detí chodia na materskú dovolenku len formálne, aby si rodina zvýšila príjem, no o deti sa reálne starajú matky.

„Z rozhovorov s rodičmi viem, že mnohí otcovia počas poberania materskej skutočne zostávajú doma a matky sa vracajú do práce. Otcovia tie deti prebaľujú, kŕmia ich, varia im, hrajú sa s nimi, chodia s nimi von, takže sa o ne určite starajú,“ hovorí Dančíková. Dve tretiny otcov podľa nej počas poberania materskej nepracujú a len každý štrnásty otec počas materskej zarába porovnateľnú sumu ako pred nástupom na materskú.

Počet otcov na materskej dovolenke sa každý rok prakticky zdvojnásobí. Čím to je?

Zahraničné výskumy o materských a rodičovských dovolenkách pre otcov hovoria, že otcovia na ne chodia častejšie vtedy, ak je časť týchto dovoleniek vyhradená iba pre nich. To znamená, že ak otcovia vyhradenú časť nevyužijú, rodičia o ňu prídu. Dôležité je aj to, aby počas materskej a rodičovskej dovolenky dostávali významnú časť svojho predošlého príjmu.

Sú u nás splnené obe podmienky?

Áno. Do roku 2011 u nás mohli otcovia chodiť na materskú len do ôsmich mesiacov veku dieťaťa. Od roku 2011 môžu svojich 28 týždňov materskej využiť kedykoľvek, až kým ich dieťa nedosiahne vek tri roky.

Tých 28 týždňov môže využiť len otec? Nedajú sa preniesť na matku?

Nie. Preto sa väčšine rodín finančne oplatí prestriedať sa, pretože tak získajú viac peňazí. Ak sa totiž neprestriedajú, tak po pol roku začne matka poberať už len rodičovský príspevok, ktorý je vo výške 370 eur. Materské otca by pritom bolo vo väčšine prípadov vyššie.

Zdroj – štúdia IFP

Koľko peňazí môže získať otec alebo matka na materskej?

Od roku 2011 sa materské viackrát zvyšovalo a v súčasnosti je to už 75 percent predošlého príjmu rodiča. A keďže sa nezdaňuje, vo výsledku je vo výške predošlého čistého príjmu. Najvyššie materské však môže byť najviac vo výške 1500 eur, takže časť rodičov, ktorí zarábali viac, o časť príjmu príde.

Platí to aj pre živnostníkov?

Platí. Problémom môže byť akurát to, ak si živnostníci platia minimálne odvody. Vtedy bude ich materské nízke a až tak sa im to neoplatí. Materské sa potom odvíja od výšky odvodov, ktoré platia.

Majú muži a ženy iné pravidlá pri poberaní materskej?

Vo výške materského rozdiel nie je. Hlavný rozdiel je v dĺžke poberania materského. Muži ho môžu poberať 28 týždňov a ženy 34 týždňov, pretože na materskú často nastupujú už niekoľko týždňov pred pôrodom.

Môžu otcovia na materskej pracovať?

Pravidlá pre matky a otcov sú rovnaké. Formálne je to dnes tak, že môžu pracovať, ak si zmenia zmluvu. To znamená, že ak prejdú na inú pracovnú pozíciu alebo ak prejdú k inému zamestnávateľovi. Pre živnostníkov neplatia žiadne obmedzenia, tí môžu pokračovať v práci.

Na dátach vidíme, že za prvú polovicu roka 2019 pracovala menej ako jedna tretina otcov, ktorí poberali materské. Väčšina z tých, ktorí pracovali, navyše zarábala menej ako polovicu svojho predošlého príjmu. To znamená, že zrejme pracovali na menšie úväzky.

Len každý štrnásty otec, ktorý odišiel na materskú, zarábal príjem, ktorý bol porovnateľný s jeho predošlým príjmom. Hovoríme o mužoch, ktorí pracovali na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu. Pri živnostníkoch nevieme povedať, aký podiel z nich pracuje.

Prečo si musia pracujúci otcovia zmeniť pracovnú pozíciu? Mali by si ju prispôsobiť tomu, aby sa mohli starať o dieťa?

Je to len formálna vec. Výklad zákona je taký, že na to, aby to mohli robiť, si musia zmeniť zmluvu. Sociálna poisťovňa to do istej miery rozporuje a tvrdí, že by skutočne mali byť doma s dieťaťom, čo je podľa mňa aj v súlade s cieľmi tej politiky, ale v skutočnosti množstvo z nich pracuje.

Poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) minulý rok upozornila na to, že Sociálna poisťovňa začala kontrolovať otcov, či sa na materskej skutočne starajú o svoje deti, a keď zistili, že nie, finančný príspevok im zrušili. Potvrdilo sa to?

Keď Sociálna poisťovňa minulý rok čelila tejto kritike, tak tvrdila, že zamietli len dve percentá zo všetkých materských otcov. A my vidíme, že otcov pracuje viac ako dve percentá.

Takže práca nie je problém, ak si to rodičia dobre nastavia.

My celkom nevidíme, ako to v tej Sociálnej poisťovni funguje. Zdá sa, že niečo skutočne zamietajú, ale na našich dátach vidíme, že nezamietajú všetky materské, keď otcovia pracujú.

Foto N – Vladimír Šimíček

Sociálna poisťovňa minulý rok tvrdila, že dávky zamietli len tým otcom, ktorí nemali žiadnu možnosť sa o deti starať. Teda napríklad otcom, ktorí mali nastúpiť do väzenia, alebo vojakom odchádzajúcim na zahraničnú misiu. Vidíte to vo vašich dátach?

Toto tam vôbec nevidíme, takže neviem, či je to len v takýchto prípadoch.

Často sa hovorí, že napriek stúpajúcim číslam otcov na materskej dovolenke sa otcovia o svoje deti v skutočnosti nestarajú viac a že materské poberajú len formálne, aby získali vyšší príspevok od štátu. Je to tak?

Z našich dát vyplýva, naopak, to, že väčšina otcov, ktorí poberajú materské, nepracuje. Z rozhovorov s rodičmi viem, že mnohí otcovia počas poberania materskej skutočne zostávajú doma a matky sa vracajú do práce. Otcovia tie deti prebaľujú, kŕmia ich, varia im, hrajú sa s nimi, chodia s nimi von, takže sa o ne určite starajú. V časti rodín to vyzerá tak, že počas toho, keď otec poberá materské, doma zostanú obaja rodičia spolu a starostlivosť o deti si delia. Niekedy popri tom mama alebo otec pracuje na čiastočný úväzok, prípadne študuje, iní sa naplno venujú rodine.

Zdroj – štúdia IFP

Dávka má rodičom detí kompenzovať stratu príjmu zo zamestnania. Má zmysel, ak rodič, ktorý ju poberá, môže ďalej pracovať?

Hlavnými cieľmi týchto politík býva umožniť otcovi byť doma s dieťaťom a budovať si s s ním intenzívnejší vzťah. Ďalším cieľom je vyrovnávať rodové nerovnosti, odbremeňovať ženy, pomáhať im vrátiť sa na trh práce a posilňovať ich postavenie na trhu práce. Ak otec ďalej naplno pracuje, tak to nepomáha napĺňať tieto ciele.

Takže to neplní svoj účel, ak otec poberá materské, ale stále pracuje?

Je to zrejme v súlade s tým, ako je ten zákon napísaný. A ja otcom nechcem hovoriť, že robia niečo zlé. Podľa mňa je však veľmi dôležité hovoriť o týchto cieľoch a o tom, čo tým môžu alebo nemôžu dosiahnuť. Treba im povedať, že ak to budú robiť takto, možno si pomôžu finančne, ale budú prichádzať o všetky výhody, ktoré by mali byť s materským pre otca spojené.

Vo svojej štúdii ste zisťovali aj to, či sa ženy vďaka otcom na materskej dovolenke vracajú do práce skôr. Potvrdilo sa to?

Zo všetkých matiek sa polovica vracala do práce po 33 mesiacoch a polovica skôr. V rodinách, kde bol otec na materskej, to bolo o osem mesiacov skôr, teda po 25 mesiacoch. Potom sme sa ešte pozreli na to, ako to bolo v rodinách, kde otec počas poberania materskej nepracoval. Vtedy to bolo ešte skôr, už po 23 mesiacoch.

Je to dobrá správa, že sa ženy vďaka otcom na materskej vracajú do práce skôr?

Je to fantastická správa.

Konzervatívni ľudia by mohli oponovať, že pre deti je najlepšie, ak s nimi čo najdlhšie zostane matka doma a stará sa o ne. Prečo je to podľa vás dobrá správa?

Je dôležité, aby mali rodičia čo najviac možností na výber. Čas doma s deťmi nie je pre každého otca. Ale nie je to ani pre každú mamu. Rovnako nie je pre každú mamu ani stráviť doma s dieťaťom tri roky, čo je u nás stále vnímané ako nejaká norma. Otcovia sú u nás stále menej slobodní zvoliť si čas doma s dieťaťom a mamy sú menej slobodné nastúpiť do práce skôr.

Čím sú menej slobodné?

Je to kombinácia viacerých faktorov. Na jednej strane je to norma a tradícia, ktorú ženy vnímajú. Keď sa od tejto normy odchyľujú, môžu mať nepríjemný pocit, že idú proti niečomu, čo je všeobecne považované za dobré. Ale to, že je niečo tradícia, neznamená, že je to dobré. Tradície treba skúmať a sledovať, aké z nich plynú výhody a nevýhody. Desaťročia mohli na Slovensku chodiť na rodičovskú dovolenku iba mamy a ešte dlhšie potom mohli len mamy chodiť na materskú. Aj to posilňuje dojem, že ak sú doma s deťmi mamy, je to dobré, správne a prirodzené.

Treba ešte spomenúť, že zvyšujúci sa počet otcov na materskej je veľmi dobrá správa aj pre otcov, ktorí vďaka tomu majú príležitosť zostať doma s deťmi a budovať si s nimi silnejšie puto. Otcovia, s ktorými som hovorila počas výskumu, si to pochvaľujú a všetci hovoria, že to bol dobrý zážitok a že by to odporúčali aj ďalším.

Výnimkou bol len jeden otec, ktorý popri materskej ďalej pracoval na plný úväzok, a čím dlhšie to trvalo, tým viac sa mu prestávalo pozdávať, že mu na účet chodia peniaze len tak za nič. Končilo to tak, že časť peňazí začal posielať na charitu. Okrem tohto jedného otca boli mnohí spokojní a hovorili, že sa vedeli lepšie vžiť do kože žien a že si s partnerkami lepšie rozumejú. Tiež že to prospelo ich partnerským vzťahom a že si mohli oddýchnuť od práce.

Foto N – Vladimír Šimíček

Ako dokážu otcovia na materskej meniť nerovnosti medzi mužmi a ženami?

Znižujú sa napríklad ekonomické nerovnosti. Keď sú mamy častejšie doma s deťmi, tak zarábajú menej. A keď menej zarábajú, tak sú zasa častejšie doma s deťmi, aby rodina neprišla o vyšší príjem. To vidíme na rodičovských dovolenkách. Rodičom sa často z krátkodobého hľadiska oplatí, aby doma zostala mama, lebo muž zarába viac a výpadok jeho príjmu by bol doma citeľnejší.

Ak by sa však prestriedali, z dlhodobého hľadiska by mama v budúcnosti mala väčšiu šancu na vyšší príjem. Podľa mňa je dôležité, aby mali rodiny viac na výber, aby bolo pre mužov jednoduchšie zostať doma a aby bolo pre ženy jednoduchšie vrátiť sa do práce. Máme výskumy, ktoré hovoria, že otcovia sa vedia rovnako dobre postarať o deti ako mamy. Máme tu otcov, ktorí chcú byť viac s deťmi, a máme tu mamy, ktoré chcú väčšiu rovnosť, a podľa mňa je dôležité ich v tom podporiť.

Prečo chodia na materskú menej často otcovia s nižšími príjmami, s nižším vzdelaním a otcovia z vylúčených rómskych komunít?

Pri otcoch s nižším príjmom to môže súvisieť napríklad s horšou informovanosťou. Tá politika je stále pomerne nová. Môže to však súvisieť aj s horšou vyjednávacou pozíciou pri dohodovaní sa so zamestnávateľom. Nižšie vzdelanie býva spojené aj s tradičnejším vnímaním matiek a otcov v rodine. Aj vo vylúčených rómskych komunitách to môže súvisieť s horšou informovanosťou. Zároveň vieme, že Rómovia sú na slovenskom trhu práce diskriminovaní, a keď má človek horšiu vyjednávaciu pozíciu na trhu práce, tak sa mu môže ťažšie vyjednávať o niečom, čo pre mužov ešte stále nie je samozrejmosťou.

Výška materského je pomerne vysoká, mnohým dokáže nahradiť v podstate celú výšku platu. Vo svojej štúdii píšete, že je to jedna z najštedrejších otcovských dávok vo svete. Oplatí sa štátu vyplácať takú vysokú sumu? Čo tým získa?

Materské dovolenky krajiny zavádzajú preto, aby na jednej strane umožnili ženám zotaviť sa z pôrodu, čo si nejaký čas vyžaduje. Zároveň ich zavádzajú aj preto, aby ženám umožnili udržať si väzbu na trh práce. To znamená, aby ženy s dieťaťom pod tlakom z novej zodpovednosti, ktorá s dieťaťom prichádza, neodišli z trhu práce úplne. Na Slovensku bola politika nastavená tak, že sme tu mali materskú pre ženy, ktorá trvala pol roka, a potom rodičovskú do troch rokov dieťaťa.

Materské a rodičovské v drvivej väčšine prípadov využívali mamy a zostávali na rodičovských dovolenkách veľmi dlho. Dáta OECD hovoria, že na Slovensku máme najnižšiu zamestnanosť matiek detí do troch rokov v Európe. V Európe v priemere pracujú štyri z desiatich mám do troch rokov, u nás je to menej než jedna z desiatich. Toto potom prispieva k celkovo nižšej zamestnanosti žien.

Zdroj – štúdia IFP

U nás je zamestnanosť žien 67 percent a zamestnanosť mužov 80 percent. Nižšia zamestnanosť a dlhé prestávky v práci sa potom pretavujú do nižších príjmov žien. Máme šiestu najvyššiu medzeru v odmeňovaní žien v Európskej únii, pretože u nás ženy zarábajú o 19 percent menej. Nižšie príjmy u nás znamenajú menšiu ekonomickú nezávislosť, menšiu slobodu rozhodovať o svojom živote, nehovoriac o rozvedených ženách alebo o mamách, ktoré svoje deti od narodenia vychovávajú prevažne samy.

Otcovská je niečo, čo pomáha vyrovnávať tento rozdiel. Preto si myslím, že sa do toho štátu oplatí investovať a že to mamám dáva šancu vrátiť sa na trh práce skôr. Ukáže sa to na zamestnanosti aj na znižovaní rodovej medzery v odmeňovaní. Na druhej strane je to však aj výborná vec pre otcov, pretože štát im tým hovorí, že starostlivosť rodiča o dieťa je dôležitá, a to aj starostlivosť otca, nielen mamy.

Môže táto dávka motivovať ľudí mať deti?

Z výskumov, ktoré poznám, podporujú rodičov mať toľko detí, koľko chcú, skôr iné politiky. Napríklad dostupnosť jaslí a škôlok.

Zo štatistík Inštitútu finančnej politiky vyplýva, že čím viac má žena detí, tým viac jej klesá príjem. Pri mužoch je však trend opačný – čím viac detí majú, tým majú príjem vyšší. Príjem mužov poklesne, až keď sa muž stane otcom tretieho dieťaťa. Ako je možné, že formálne sú pravidlá a zákony pre matky a otcov nastavené rovnako, ale v praxi ženy na rodičovstvo doplácajú oveľa viac?

Hovorí sa tomu pokuta za materstvo a je to jeden z najvýznamnejších faktorov, ktorý vysvetľuje rodovú medzeru v odmeňovaní. Súvisí to najmä s dlhými prestávkami v práci. Keď je žena doma s dieťaťom, nemá priestor na to, aby sa profesionálne rozvíjala. Jej bezdetné kolegyne alebo kolegovia, ktorí zostanú v práci, získavajú ďalšie zručnosti, kým ona zaostáva.

Keď je doma s deťmi, môže jej navyše pripadnúť viac domácich prác. To je tiež niečo, čo si všímame na príbehoch žien s deťmi. Primárnu zodpovednosť za deti a domáce práce si ženy často nesú na svojich pleciach aj po návrate do práce. Tomu sa zasa hovorí druhá zmena. Žena príde z práce a musí sa ešte postarať o deti a domácnosť. Tieto povinnosti im potom bránia v kariérnom postupe. Druhá zmena pre ne navyše môže byť veľmi náročná a v snahe skĺbiť to so zamestnaním sa môžu rozhodnúť pre menej náročnú prácu, kde budú pracovať menej hodín, napríklad vo verejnom sektore. Ale to potom bude spojené s nižším príjmom.

Mamy tiež môžu byť diskriminované pri najímaní do práce alebo pri postupe v práci, pretože zamestnávatelia od nich budú očakávať, že budú mať menej času na prácu. Naopak, keď sa mužovi narodí dieťa a žena zostane doma s dieťaťom, tak tento muž je motivovaný pracovať viac, aby nahradil príjem, ktorý rodine vypadol. Sú však aj výskumy, ktoré nám ukazujú, že zamestnávatelia vnímajú mužov ako stabilnejších a zodpovednejších zamestnancov. To znamená, že tam, kde budú mamy pre deti diskriminovať, otcov, naopak, odmenia.

Môže otcovská dovolenka prispieť k tomu, aby niektorí zamestnávatelia nepovažovali mladé ženy za neperspektívne zamestnankyne?

Ak budú na materskú vo väčšej miere odchádzať aj otcovia, zamestnávatelia budú menej motivovaní k tomu, aby ženy diskriminovali a mužov odmeňovali. Budú im totiž viac porovnateľne odchádzať na materskú.

Z grafu Inštitútu finančnej politiky vyplýva, že bezdetné ženy zarábajú viac ako bezdetní muži. Prečo je to tak?

Môže to byť tým, že ženy sú v priemere vzdelanejšie. Plus to môže byť tým, že ženy, ktoré sa rozhodnú pre kariéru, si povedia, že jej idú dať všetko, a nemajú deti.

Foto N – Vladimír Šimíček

Počet mužov na materskej dovolenke rýchlo stúpa. Nebudú sa ženy cítiť čoraz menej slobodné rozhodnúť sa pre dlhšiu materskú? Nebudú cítiť stále väčší tlak na to, aby sa čo najskôr vrátili do práce a zarábali?

Myslím si, že je to skôr naopak. Dnes, keď na materskú odchádza stále len časť otcov, sú muži menej slobodní byť doma s deťmi. To je oblasť, v ktorej sú otcovia dlhodobo znevýhodňovaní a je to pre nich náročnejšie. Pre mamy je zasa náročnejšie ísť do práce skôr. V súčasnosti je tlak nasmerovaný skôr týmto smerom.

Stretávajú sa otcovia aj s tým, že ich zamestnávatelia nechcú pustiť na materskú?

Zatiaľ som o tom počula len z druhej ruky.

Pre matky a otcov sú pravidlá pre materskú a rodičovskú dovolenku rovnaké. Prečo stále hovoríme o materskej dovolenke a nie aj o otcovskej?

Asi to vyplýva len zo spôsobu, akým bol ten zákon schválený. Úplne správne hovoríme, že otcovia chodia na rodičovskú dovolenku, nie na materskú dovolenku. Na materskú majú nárok iba mamy. Otcovia majú nárok na rodičovskú dovolenku, ale rovnako ako mamy majú nárok na dávku materské. Otec teda ide na rodičovskú dovolenku a počas nej môže 28 týždňov poberať materské.

Ja tomu hovorím materská pre otcov, lebo sa to zaužívalo medzi rodičmi aj v médiách, ale považujem to za problém, lebo tým podporujeme dojem, že je to niečo, čo sa stále týka primárne matiek. Ale otcovia sú rovnocenní rodičia. Bolo by ideálne, ak by sa to volalo otcovská dovolenka a otcovská dávka alebo otcovské.

Je v súčasnosti šanca alebo snaha to premenovať?

Boli nejaké politické strany, ktoré mali snahu to premenovať, ale nezachytila som, že by sa to dostalo do mainstreamu. Ale verím, že keď sa budú diať zmeny vo veci tejto politiky, tak by to mala byť jedna z nich.

Aká zmena by sa ešte mohla udiať?

Okrem budovania povedomia o materskej pre otcov by to mohlo byť zavedenie materskej na čiastočný úväzok. To je niečo, čo funguje v krajinách, ako je Švédsko, Fínsko alebo Nemecko. Otcovia tam môžu popri rodičovskej dovolenke pracovať, ale príspevok od štátu dostávajú iba za čas, keď nepracujú. Takéto rodičovské potom navyše môžu trvať dlhšie. Takže ak dnes na Slovensku môže otec dostávať plné materské 28 týždňov, tak ak by šiel na rodičovskú na polovičný úväzok, mohol by polovičné materské dostávať 56 týždňov.

Plánuje sa takáto zmena?

Toto je len náš návrh a náš vklad do diskusie. Bolo by super, ak by sa o tom ďalej diskutovalo.

Zvyšovanie počtu otcov na materskej je vlastne snaha o vyrovnávanie rodových nerovností. Vidíme, že trend je v súčasnosti dobrý, počet otcov na materskej stúpa. Na druhej strane však vidíme, že jediný odbor, ktorý sa týmto politikám venoval, teda odbor rodovej rovnosti na ministerstve práce, bol premenovaný na odbor rovnosti žien a mužov. Politici, ktorí sú dnes pri moci, nepočujú radi o rodových politikách. Môžu sa snažiť tento trend vyrovnávania rodových nerovností zastaviť alebo zvrátiť?

Dúfam, že spolu budeme vedieť hovoriť o cieľoch, ktoré táto politika môže dosahovať, a o tom, či sú jej ciele dobré.

Budú aj pre nich tieto ciele prínosom?

Niektoré zrejme áno. Napríklad silnejšie postavenie žien na trhu práce, vyššie príjmy pre ženy a umožnenie otcom tráviť viac času s deťmi. Toto sa mi nezdá byť ako niečo kontroverzné.

Zuzana Dančíková (1986)

Je doktorandkou rodových štúdií na London School of Economics and Political Science (LSE) a spolupracuje s Inštitútom finančnej politiky na ministerstve financií. Vyštudovala hospodársku politiku a medzinárodné vzťahy na Masarykovej univerzite v Brne a verejnú politiku na LSE. Ako analytička pracovala v Transparency International a na Útvare hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].