Denník N

Trianon a otázky identity

Protest proti Trianonskej mierovej zmluve. Foto - TASR/AP
Protest proti Trianonskej mierovej zmluve. Foto – TASR/AP

V Európskej únii sme všetci menšinou, ale vyvoďme z toho pre seba výhody.

Autor je filozof, publicista a bývalý politik

Zaujímavá diskusia v súvislosti so 100. výročím dohôd o usporiadaní Európy po I. svetovej vojne prebieha aj u nás. Je zrejmé, že historické fakty nehrajú v diskusii o Trianone významnejšiu rolu (napokon, historicky bola hranica stanovená nanovo Parížskou mierovou zmluvou z roku 1945). Hodnotenia sa viažu na interpretácie z horizontu prítomnosti a budúcnosti. A tento horizont je rôzny.

V tomto kontexte by som rád upriamil pozornosť na niektoré dejinné skutočnosti, ktoré buď neboli vôbec v diskusii tematizované, alebo boli, ale ostali na okraji.

Predovšetkým rozdielny politický vývoj Maďarska v porovnaní s jeho susedmi. Československo vznikalo na antimonarchickom a republikánskom princípe. Na Slovensku viac prevládal plebejsko-republikánsky prístup, v Česku občiansko-republikánsky. Nie je náhodou, že prezident Masaryk a Národné zhromaždenie zrušili všetky stavovské privilégiá, šľachta bola rozpustená a jej pozemkové vlastníctvo prerozdelené v pozemkovej reforme.

Aj Rakúsko sa utváralo na antimonarchickom a republikánskom princípe. Rakúski rovnako ako československí sociálni demokrati ako dominantné štátotvorné sily presadili široký koncept občianstva, ktoré sa stáva univerzálne a viažu sa naň široké občianske slobody.

Maďarsko tento rozmer postráda. Rado by bolo ďalej kráľovstvom (ak odhliadneme od krátkej sovietskej epizódy Maďarskej republiky rád). Túžba obnoviť Magyar Királyság bola taká veľká, že nový vládca Miklós Horthy ostával regentom a ešte počas II. svetovej vojny prebiehal konšpiračný pokus posadiť na trón posledného Habsburga.

Práve táto absencia antimonarchizmu a republikanizmu robí z Trianonu „pre Maďarov národnú tragédiu“ – ako charakterizujú Trianon azda všetci diskutujúci Maďari aj u nás. A mohli by ho predsa vidieť ako novú národno-občiansku šancu, ako zbavenie sa šľachtickej dominancie, ktorá napokon nemala ani národný, ani demokratický charakter. Navyše Trianon nie je niečím osobitým. Celá Európa je podelená na základe mierových zmlúv diktovaných víťazmi a azda v každom štáte sa ocitla jedna alebo aj viac menšín z iného národa. Napokon, Maďari medzi rokmi 1933 až 1944 zdvojnásobili územie Maďarska dobyvačnou silou.

Ani Zsolt Gál (Trianon v nás) sa nevyhol monarchizmu, aj keď už iba v metaforickej podobe, v ktorej mnohonárodné štáty nazýva malými a EÚ veľkou monarchiou. Iba pripomínam, že tie „nacionalizmy“ malých štátov neboli hneď až také „etnické“, permanentne sa uvažovalo o vzniku rôznych federatívnych usporiadaní. Takými sa stali postupne, až pod vplyvom dominancie konkurenčnej geopolitiky a v boji proti univerzalite občianstva, proti ktorej sa stavala etnická identita. Ale aj tam sa zasa prejavuje túžba po

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie