Denník N

Tak sme otvorili divadlá

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Keď som v marci zatváral pivnicu, ktorú ročne navštívi desaťtisíc divákov, optimisti hovorili, že ju otvorím najskôr v septembri, pesimisti, že najskôr v januári.

Autor je dramatik

Koncom júna nastalo, čomu mnohí neverili – otvorili sa divadlá, aspoň niektoré. Autor týchto riadkov otváral to svoje, podzemné, ale brány otvorila aj naša najväčšia scéna, ktorá síce má svoju operu a činohru nad úrovňou zeme, ale štúdio má tak isto pod ňou, takže s pokojným svedomím sa dá konštatovať, že chvalabohu, naše podzemné divadlá sú zasa otvorené.

Keď som opustil medicínu a začal som sa venovať iba literatúre a divadlu, nikdy som neľutoval toto rozhodnutie. Vzniknutá sloboda, samozrejme, značila neustále tŕpnuť, či sa mi v tom v podzemí podarí napísať a zrežírovať ďalšiu a ďalšiu hru, ktorá bude zaujímať divákov, aby zasa a znova prišli a tým spôsobili, že suterénny teáter prežije do novej sezóny – ale to je prirodzený výber, s ktorým súhlasím, veď nech si pán Publikum vyberie, čo má žiť a čo nie.

A keď som zrazu mal pocit, že ostatná sezóna bola vydarená viac než ktorákoľvek iná, keď som prvýkrát za tridsaťpäť rokov urobil predstavenie aj pre deti a rodičov o počítačových hrách a ono malo mimoriadnu rezonanciu, keď už si všetci slovenskí divadelníci pripomínali sté výročie profesionálneho divadla u nás, z Wu-chanu vyletela čierna labuť a doletela až pod Tatry. Konečne som pochopil, že byť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie