Čo je to systémový rasizmus a z čoho vzniká rasové napätie
Správanie policajtov v Spojených štátoch voči menšinám ovplyvňuje viac faktorov než len ich osobné presvedčenie.
Autor študuje na Cambridgeskej univerzite
Posledné týždne sledujeme správach o Spojených štátoch masové protesty v reakcii na policajnú brutalitu. Tieto protesty vyvolali mnoho rôznorodých reakcií naprieč politickým spektrom, pričom mnohým ľuďom v Európe sa nezdá možné, aby boli „všetci policajti rasistami“.
Všetci policajti, samozrejme, nie sú rasisti, no sú ľudia a ako takí fungujú v rámci spoločnosti a jej pravidiel, ktoré v prípade Spojených štátov produkujú rasovo podmienené rôznorodé výsledky – práve bez ohľadu na osoby jednotlivých policajtov. To, čo ničí afroamerickú komunitu v Spojených štátoch, je prevažne systematický, inštitucionalizovaný, nie osobný rasizmus na úrovni jednotlivcov. Čo tento termín v praxi znamená a odkiaľ pochádza napätie medzi políciou a Afroameričanmi?
Inštitúcie ako základ fungovania spoločnosti
V mnohých spoločenských vedách sa termínom inštitúcie označujú písané či nepísané pravidlá hry a formy správania. Tieto pravidlá nám pomáhajú existovať v komplexnom svete plnom rôznorodých stretnutí so známymi a neznámymi ľuďmi, skupinami ľudí či predmetmi. To, čo v bežnej reči označujeme za „inštitúcie“ (ako napríklad úrady), sa v tomto kontexte chápe ako „organizácie“.
Za opísanie vplyvu týchto procesov na ekonomický rozvoj dostal v roku 1993 ekonóm Douglass North Nobelovu cenu za ekonómiu a inštitúciám sa z ekonomického hľadiska venujú aj ekonómovia Daron Acemoglu a James Robinson v známej knihe Prečo národy zlyhávajú (Why Nations Fail), v ktorej píšu o tom, ako sú tie „dobré“ inštitúcie absolútnym základom pre dlhodobý rozvoj.
Inštitúcie však nehrajú rolu len v ekonomike, ale aj v bežných medziľudských vzťahoch.