Denník N

Biologické rytmy nemajú iba ľudia, ale aj hlodavce, hmyz a dokonca jednobunkovce

Ilustračné foto – insung yoon/@insungyoon/unsplash.com
Ilustračné foto – insung yoon/@insungyoon/unsplash.com

Výskum biologických hodín značne pokročil, no vedcov a vedkyne čaká ešte veľa molekulárnych a genetických analýz. Budú biologické hodiny našou novou medicínskou zbraňou proti chorobám?

Autorka študuje na Dollar Academy v Škótsku

Ráno sa zobúdzam o siedmej, o štvrtej poobede mám pocit, že dokážem zabehnúť maratón, a po jedenástej večer som nepoužiteľná na čokoľvek iné ako spánok.

Každodenný cyklus, nazývaný aj cirkadiánny rytmus, sa môže individuálne líšiť, no poznáme ho všetci. Zvykne sa pripomenúť po nočnej šichte či pri cestovaní do inej časovej zóny v podobe pásmovej choroby, keď ľudia zvyknú byť podráždení, unavení, prípadne majú tráviace ťažkosti.

„Centrálou“, ktorá reguluje naše vnútorné hodiny, je časť mozgu odborne nazývaná suprachiazmatické jadro. Zdá sa, že tento cyklus stimuluje svetlo. Keď svetlo padne na očnú sietnicu, pomocou nervov sa k suprachiazmatickému jadru vyšle signál, ktorý stimuluje vylučovanie chemických látok, čo ovplyvnia biologický stav človeka. Príkladom je známy hormón melatonín – jeho hladina sa zvykne zvyšovať k večeru, pri nedostatku svetla, čím sa iniciuje spánok.

Procesy založené na vnútornom mechanizme

Aj keď predpokladáme, že práve svetlo každý deň resetuje ľudské hodiny, slávna štúdia z druhej polovice dvadsiateho storočia poukázala na to, že tento rytmus môže pokračovať aj bez svetla.

Jϋrgen Aschoff a jeho kolegovia

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda, Zdravie

Teraz najčítanejšie