Denník N

700 kilometrov a skoro 17 sekúnd. Dva „megablesky“ vytvorili svetové rekordy

Kanál blesku sa ohreje až na 30-tisíc stupňov Celzia, čo je 5-krát viac ako na povrchu Slnka. Ilustračné foto – TASR/AP
Kanál blesku sa ohreje až na 30-tisíc stupňov Celzia, čo je 5-krát viac ako na povrchu Slnka. Ilustračné foto – TASR/AP

S klimatickou zmenou počet bleskov rastie. Klimatológ radí, ako sa zachovať, ak sa ocitnete uprostred búrky a hrozia blesky.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) pred pár dňami potvrdila existenciu najdlhšieho známeho blesku, ktorý meral 709 kilometrov (± 8 kilometrov).

K výnimočnej udalosti došlo 31. októbra 2018 v južnej časti Brazílie.

Odborníci z WMO potvrdili aj druhý svetový rekord, ktorým je najdlhšie trvajúci blesk. Trval 16,73 sekundy a došlo k nemu 4. marca 2019 na severe Argentíny.

Oba javy opísal Michael Peterson z Národného laboratória v Los Alamos v článku, ktorý vyšiel minulý rok v časopise Journal of Geophysical Research: Atmospheres.

Nové rekordy prekonali tie predošlé viac ako dvojnásobne.

Výskyt rekordných bleskov v Južnej Amerike. Zdroj – Svetová meteorologická organizácia (WMO)

Minulý najdlhší blesk pochádzal z americkej Oklahomy a meral 321 kilometrov. Pokorený rekord v dĺžke trvania blesku mal hodnotu 7,74 sekundy a zaznamenali ho v roku 2012 vo Francúzsku.

Pozorovania z vesmíru

Rekordná dĺžka 700 kilometrov nie je súčtom všetkých vetiev blesku a vypočítala sa ako vodorovná vzdialenosť medzi začiatočným a konečným bodom blesku, vysvetlil pre Denník N klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Megablesky“ (výraz WMO), čiže dĺžkou a trvaním

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Príroda

Teraz najčítanejšie