Denník N

Developer YIT: Na Mlynských nivách nechceme stavať podzemné sarkofágy pre autá ani vežiaky, nová štvrť počíta s centrálnym parkom

Víťazný návrh ateliéru Sadovsky&Architects pre novú štvrť na Mlynských nivách. Zdroj: YIT Slovakia
Víťazný návrh ateliéru Sadovsky&Architects pre novú štvrť na Mlynských nivách. Zdroj: YIT Slovakia

V novej štvrti na Mlynských nivách by malo vzniknúť aj komunitné bývanie pre mladých, developer uvažuje aj nad družstevnými bytmi.

Developer YIT v polovici júna ohlásil výsledky architektonicko-urbanistickej súťaže na premenu bývalej panelárne a priemyselnej zóny na Mlynských nivách, kde plánuje vytvoriť modernú štvrť. Súťaž vyhral ateliér Sadovsky&Architects, ktorý na území vymedzenom Prievozskou, Bajkalskou a Prístavnou ulicou počíta s centrálnym parkom, bytmi aj občianskou vybavenosťou.

Detaily projektu približuje riaditeľ biznis developmentu YIT architekt Radek Pšenička, ktorý v rozhovore hovorí aj o tom:

  • s akými bytmi rátajú v novej štvrti
  • či bude súčasťou štvrte materská škôlka a rozľahlé apartmány s terasami
  • prečo nechcú stavať rozsiahle podzemné parkoviská
  • či pri výbere víťazného ateliéru zohralo úlohu bývalé partnerstvo architektov s primátorom Matúšom Vallom

V čom vás oslovila práve lokalita pri Mlynských nivách? Vznikne tam pokračovanie bratislavského Downtownu?

Oslovila nás svojím „spiacim“ potenciálom. Špecializujeme sa na územia brownfieldov, wastelandov, čiže na zanedbané, bývalé priemyselné územia v centrálnych lokalitách. Chceme do nich priniesť nový život. Vyplýva to aj z moderných tendencií urbanizácie, najlepším postupom aj ekonomicky, aj sociálne je opätovne oživovať mestské štruktúry, ktoré sú už vytvorené.

Je lepšie zmeniť ich funkciu než neustále rozširovať urbánne celky a zaberať ďalšiu lesnú či poľnohospodársku pôdu. Naším cieľom je v podstate zastavať prieluky v rámci mesta. Posledných 30 rokov sa práve v Bratislave sceľujú územia v širšom centre mesta, ktoré boli dlhodobo nevyužívané, respektíve ktorých pôvodné využitie bolo takmer úplne utlmené.  Bývalé priemyselné zóny sa menia na obytné zóny alebo zmiešané územia a hlavné mesto tak postupne odstraňuje  takzvané „zuby minulosti“ vo svojej celkovej štruktúre.

Lepšie je teda rozširovať mesto vo vnútri než sa rozširovať do okolia.

Primeraná miera zhusťovania zástavby v meste je žiaduca z rôznych uhlov pohľadu.

Bude váš projekt na Mlynských nivách pokračovaním bratislavského Downtownu?

Odpoviem aj na základe historických faktov. Pred približne 10 rokmi tu bola snaha, aby sa v celej línii strategickej rozvojovej osi Mlynských nív, kedysi čisto priemyselnej a logistickej časti mesta, vytvorilo nové mestské bizniscentrum. Existovala urbanistická štúdia Mlynské nivy – západ, ktorá aj v tejto lokalite umiestňovala veľmi intenzívnu zástavbu formou viacpodlažných budov pre obchod a biznis a čiastočne aj na bývanie.

Predmetné územie vidíme ako priestor na „väčšie ukľudnenie zástavby“. Mestské bizniscentrum vidíme skôr na západnej časti Mlynských nív, na hrane historického centra, v podstate tam, kde aj dnes reálne vzniká.

Vizualizácia novej štvrte na Mlynských nivách, ktorú navrhol ateliér Sadovsky&Architects. Zdroj: YIT Slovakia

Čiže v Starom Meste vidíte skôr mrakodrapy či kancelárie a na vašom území si predstavujete skôr obchody a byty?

My len rešpektujeme aktuálnu situáciu a súčasnú výstavbu v západnej časti Mlynských nív v susedstve historického centra, kde už aktuálne vzniká takzvaný „City Business District“. Na našom území chceme vybudovať kvalitné bývanie v rôznych formách s doplnkom obchodov občianskej vybavenosti a miesta práce. Čiže bude to skôr upokojená štvrť.

Hmotovo-priestorovo aj výškovo má byť akýmsi prechodom medzi severnými oblasťami ružinovského mestského bloku ohraničeného ulicami Prievozská, Bajkalská, Prístavná a Košická a predpolím Starého prístavu, ako aj medzi už vznikajúcim „City Business Districtom“ pri centre na jednej strane a takzvanou ukľudnenou zástavbou v lokalite Mlynské nivy – východ na druhej strane.

Koľko poschodí teda bude mať najvyššia budova?

Pri súťažnom zadaní sme pri bytovej výstavbe oscilovali do maximálne ôsmich nadzemných podlaží. V uzlových častiach projektu pri takzvaných lokálnych akcentoch alebo dominantách počítame s priemernou úrovňou maximálne 15 podlaží. Projekt má teda postupne klesať smerom od vežiakov downtownu a blízkej štvrte smerom k predpoliu Zimného prístavu. Pôvodne boli na tomto území navrhované v priemere 30- až 40-poschodové stavby s rôznymi hmotovo-priestorovými reliéfmi, s čím sme sa v našom budúcom zámere nestotožnili. Chceme túto časť skôr upokojiť a rozvoľniť.

Mesto projektujú najmä muži, ktorí nechodia po meste peši a neuvedomujú si, ako vyzerá pohyb žien po meste, hovorí urbanistka Milota Sidorová s tým, že ženy by potrebovali širšie chodníky či dobre osvetlené priestory. Súhlasíte?

Áno, čítal som aj tento rozhovor. Vrátim sa trošku do histórie, mestá kedysi neboli koncipované pre automobily, ale pre ľudí. Príchodom technických výdobytkov 19. a 20. storočia nastala zmena, v prípade Bratislavy, žiaľ, znamená skôr preplnenie ulíc, ktoré neboli stavané ako plnohodnotné mestské bulváre, širšie mestské triedy. Život sa z centra mesta postupne dostal preč.

V 90. rokoch sme funkcie obchodu a občianskej vybavenosti, žiaľ, postupne eliminovali v prospech centrálnych a satelitných centier obchodu a zábavy. V priestore Mlynských nív nechceme vytvoriť široký bulvár pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Developeri v Bratislave

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie