Denník N

Nataša Štefunková: Vždy ma prekvapí, ako sa dá v politike všetko obrátiť naopak

Nataša Štefunková. Foto - Jozef Barinka
Nataša Štefunková. Foto – Jozef Barinka

Jej umelecké šperky nosí prezidentka, s politikou sa zoznámila aj vďaka manželovi Ivanovi Štefunkovi. „Politika je podľa mňa najťažšia robota na svete, za ktorú človek v živote nedostane vďaku,“ hovorí kostýmová výtvarníčka Nataša Štefunková.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

Ako ste ako kostýmová výtvarníčka prežívali obdobie zatvorených divadiel, kín a galérií?

Tesne pred vypuknutím pandémie sme s režisérkou Evou Borušovičovou dokončovali premiéru divadelnej hry Zajačik. Boli sme celý kolektív v divadle nabudení, každým dňom sme si hovorili, že už-už bude premiéra, v podstate sme mali pár dní pred ňou. Asi desať dní predtým, ako sme celý náš niekoľkomesačný proces skúšok a príprav mali odovzdať divákom, sa divadlá zatvorili a všetko sa stoplo.

Ľudia z divadla, pokiaľ mohli, sa začali venovať iným veciam. Ja som sa naplno ponorila do iných výtvarných odborov, v ktorých sa pohybujem, konkrétne do oblasti autorského šperku. Práve to mi pomáhalo dostať sa z prvotného strachu, ktorý koronakríza priniesla. Bola to pre mňa istá forma terapie. Keď som mala pocit, že sa chcem odreagovať alebo ujsť do svojho sveta, zavrela som sa v ateliéri a robila som šperky. Bolo to naozaj veľmi zvláštne obdobie.

Dobré správy z posledných dní však hovoria, že premiéra bude v septembri. Všetci sa na to tešíme, herci s režisérkou už znova skúšajú.

Prečo vaše kroky v mladosti smerovali práve k scénografii?

Ako malá som chodila do slávneho divadelného súboru Gong, odkiaľ vyšlo veľmi veľa našich známych hercov. Od piatich rokov som sa však venovala aj výtvarným veciam, preto som spojila dve lásky do jednej a išla som študovať kostýmové výtvarníctvo.

Lákalo ma to, že je to veľmi krásny, imaginatívny svet. To, čo na ňom milujem najviac, je, že sa síce musím držať textu, ktorý preberiem s režisérom, ale moja predstava, ktorú si v hlave vytvorím, sa mi za pomoci ľudí z celého ansámblu zhmotní do 3D podoby. Je to, ako keď sa vám najprv niečo sníva, ale potom sa vám to podarí uskutočniť naozaj.

Ako to teda prebieha v realite? Prečítate si scenár a na základe neho prídete s nápadom, alebo vám scenárista a režisér povedia svoju predstavu, čo by chceli?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie