Bývalý sudca Sklenka ukazuje na Zoroslava Kollára. Vypovedal, že preňho rozhodoval ešte skôr ako pre Kočnera

Bolo to niekedy v druhej polovici roka 2014. Bývalý ochrankár Štefana Harabina Vladimír Sklenka už bol sudcom Okresného súdu Bratislava I, keď mu pridelili spis spoločnosti Slovakia Ring. Firma si uplatňovala svoju pohľadávku voči Doprastavu, ktorý bol v tom čase v reštrukturalizácii.

Na prvý pohľad to bol nezaujímavý spor, no Sklenkovi sa preň ozval vtedajší podpredseda jeho súdu Richard Molnár. Známy trestný sudca, ktorý bol v tom čase už krajským sudcom, prišiel na okresný súd na „výpomoc.“ Špecializoval sa na trestné právo, preto bolo prekvapením, že sa ozval pre obchodný spor.

Sklenka sa s ním teda stretol. „Bol vlastne prvý sudca, ako som bol aj ja sudca, ktorý ma požiadal o nejakú vec alebo konkrétne konanie,“ spomína si na stretnutie spred šiestich rokov teraz už bývalý sudca Sklenka.

Molnár ho žiadal, aby vyhovel žalobe. Vysvetlil, že to nechce pre seba, ale pre svojho niekdajšieho spolužiaka z bratislavského práva, vplyvného bratislavského právnika Zoroslava Kollára.

Takto sa podľa všetkého začala korupčná kariéra sudcu Sklenku. Bol to zrejme prvý spor, ktorý rozhodol na objednávku, zďaleka však nebol posledný.

Sklenka ani Molnár už nie sú sudcami. Prvý sa vzdal už vlani na jeseň po tom, ako polícia zaistila sudcom mobily a v médiách sa začali postupne objavovať správy z Threemy. Sklenka si s Kočnerom vymenil vyše deväťtisíc správ.

Molnár sa vzdal talára v marci tohto roka, keď ho zadržala a obvinila polícia v akcii Búrka. Odvtedy je vo väzbe.

Neplatil si ho len Kočner

Sám Sklenka obvinený nie je, hoci len od Mariana Kočnera priznal prijatie úplatkov zhruba za 170-tisíc eur. Za to, že spolupracuje s políciou, má odložené obvinenie. Pred vyšetrovateľmi NAKA a obhajcami obvinených v marcovej akcii Búrka vypovedal s prestávkami sedem dní. Bol v pozícii svedka, ktorý rozkrýva korupčnú schému na bratislavských súdoch.

Ak je pravda, čo Sklenka hovorí, znamenalo by to, že Kočner nebol jediný, kto si uňho za peniaze objednával rozsudky. Táto možnosť sa postupne rysovala aj zo správ z Threemy. Meno druhého Sklenkovho objednávateľa sa však neobjavovalo v správach medzi Kočnerom a jeho komplicmi, namiesto mena používali emotikon 👽, občas spomenuli skrátený tvar krstného mena Zoro.

Sklenka vo svojej výpovedi hovorí, že ten, v mene koho za ním chodil sudca Molnár, bol Zoroslav Kollár.

Kollár a Molnár boli podľa Sklenku v pravidelnom kontakte. Volávali si, esemeskovali. Molnár občas aj ukázal správu od Kollára Sklenkovi. Keď sa dalo, tak sa aj stretli. „To, že Rišo Molnár je kamarát a veľmi dobre sa poznajú a že sa stretávajú so Zoroslavom Kollárom, to som vedel, vie to aj celý Justičný palác,“ vypovedal Sklenka.

V Justičnom paláci v centre hlavného mesta sídli Okresný súd Bratislava I, ale aj bratislavský krajský súd. Ide o dva kľúčové súdy v krajine.

Prvé a posledné stretnutie s Kollárom

Vráťme sa však o šesť rokov do minulosti. Prezident Ivan Gašparovič pomaly končil vo funkcii, no ešte pár dní predtým stihol vymenovať bývalého ochrankára exministra spravodlivosti Štefana Harabina a neskôr asistenta na Najvyššom súde Sklenku za sudcu na Okresný súd Bratislava I. Netrvalo dlho a Sklenkovi sa ozval v tom čase už ostrieľaný harcovník Molnár, ktorý bol sudcom od roku 1992.

Ich prvé stretnutie, ktoré sa týkalo Slovakia Ringu, prebiehalo veľmi opatrne. V tom čase si ešte vykali. Molnár poznal presnú spisovú značku, vedel, čoho sa spor týka. Chcel, aby sudca rozhodol v prospech žalobcu. Žiaden úplatok však nespomínal.

Sklenka si následne pozrel spis a zistil, že to nebude jednoduché. Snažil sa to vysvetliť aj Molnárovi, ale ten ako trestný sudca tomu veľmi nerozumel, a preto sprostredkoval stretnutie Sklenku priamo s Kollárom.

Čerstvý sudca neváhal. „Stretli sme sa v reštaurácii oproti Istropolisu z druhej strany, kde bolo kedysi Radošinské naivné divadlo. Spolu sme tu sedeli a rozprávali sme sa. Riešili sme aj túto konkrétnu vec. S Kollárom sme sa dohodli, že ako by to malo na konci vyzerať,“ opísal stretnutie Sklenka.

Kollár pre Denník N priznal, že sa so Sklenkom raz stretol. Stretnutie však opisuje úplne odlišne. „Stretnutie inicioval on a chcel odo mňa jednu súkromnú záležitosť,“ napísal Kollár v odpovedi. Dodal, že so Sklenkom nikdy neriešil žiadne incidenčné spory ani konkurzy.

To, že sa osobne stretli len raz, potvrdzuje aj Sklenka vo svojej výpovedi. „Okrem toho jediného stretnutia to vždy bolo sprostredkovane cez Molnára,“ vypovedal. A všetko, čo riešili, bolo podľa Sklenku pre „Zora“.

Kollár priznáva, že bol s Molnárom v pravidelnom kontakte. „Sme dlhoroční kamaráti,“ potvrdil Denníku N s tým, že sa poznajú z vysokej školy. Ak sa však spolu bavili, tak len o súkromných témach. Kollár tvrdí, že jeho bývalý spolužiak bol trestným sudcom a on sa o trestné právo nikdy nezaujímal.

Nie vždy mali dobré vzťahy

Sklenka vyšetrovateľom prezradil, že jeho vzťahy so sudcom Molnárom, a teda prenesene aj so Zoroslavom Kollárom, neboli vždy ideálne. Atmosféra zhustla pre kauzu Eco Investu, v ktorej išlo o žaloby proti multimilionárovi Milanovi Fiľovi. Denník N už písal, že podľa Sklenku stál proti majiteľovi Eco Investu a Ficomu blízkemu človeku Milanovi Fiľovi sám Zoroslav Kollár, ktorý ho vraj chcel obrať o majetky.

Kollár to popiera a hovorí, že sa o tú kauzu nezaujímal.

Sklenka si vtedy vplyvného právnika pohneval, pretože obišiel svoje kolegyne sudkyne, čo o prípade rozhodovali, a odporučil im, aby si dali pozor, pretože v pozadí je práve Kollár. Sklenka mal túto informáciu od Mariana Kočnera, ktorý nemal s Kollárom dobré vzťahy. Sklenka však nevedel, s kým všetkým na súde už bol v kontakte Kollárov spojenec Molnár, a tak sa o všetkom dozvedel Zoroslav Kollár.

Sudca Molnár vzápätí zašiel za Sklenkom a v aute mu vynadal, že šíri o Kollárovi také informácie. „Tam na určitý čas naše vzťahy ochabli. Keď to vyšumelo, tak potom sme sa zase viac začali stretávať a rozprávať,“ opísal Sklenka vývoj svojich kontaktov s Molnárom.

Sklenka: Ak vyhoviem, že mi dá päťku

Keď sa vzťahy opravili, krajský sudca sa so svojím kolegom z okresu opäť stretával. Kým sídlil obchodný úsek Okresného súdu Bratislava I v Justičnom paláci, bolo to jednoduché. Stačilo, aby Sklenka zišiel o poschodie nižšie. Od konca roka 2018 to však mali zložitejšie – Sklenka sa aj s ďalšími obchodnými sudcami okresného súdu presťahoval na Medenú ulicu.

Nič to však nemenilo na tom, že zostal s Molnárom v kontakte. A ten ho ďalej žiadal o služby pre Kollára.

Detaily jednotlivých konaní ani presné obdobie preberania úplatkov si Sklenka nie vždy pamätal. Vedel však presne opísať, ako mu v tom čase krajský sudca peniaze prisľúbil a odovzdal. O jednom z incidenčných sporov, ktoré mal Sklenka rozhodnúť, sa napríklad bavili v kaviarni pred Justičným palácom.

Na stretnutí mu Kollárov sudca povedal, že „keď tomu vyhoviem, teda to, čo on odo mňa chcel, tak že mi dá päťku, že bude z toho 5-tisíc eur“. Sklenka v spore rozhodol podľa želania. „Potom po rozhodnutí mi dal v aute v obálke 5-tisíc eur s tým, že tam išla osmička a tri si nechal pre seba,“ dodal Sklenka na výsluchu.

Rovnako to bolo aj pri jednom konkurze. Sklenka mal vec rozhodnúť v Kollárov prospech, za čo mu doniesol Molnár 10-tisíc eur. Sklenka viackrát opakoval, že on si peniaze vopred nikdy nepýtal.

Ďalších 5-tisíc eur dostal ešte za iný konkurz, v ktorom rozhodoval. Spolu takto priznal Sklenka úplatky od Molnára 20-tisíc eur.

Nechal si zaplatiť a ani rozsudok nepísal

O ďalších 20 tisícoch eur vypovedal Sklenka už vo februári a aj na základe toho svedectva obvinili sudcu Molnára v rámci akcie Búrka. Úplatok bol za kauzu Prvej produkčnej proti Slovenskému vodohospodárskemu podniku. V spore išlo o odškodnenie 14 miliónov eur. Na výhre súkromnej spoločnosti mala podľa bývalého sudcu záujem niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Spomínal aj jej sestru, sudkyňu Andreu Haitovú.

Za vodohospodársky podnik však loboval aj sudca Molnár v mene Kollára. Zatiaľ čo Jankovská sľubovala Sklenkovi 100-tisíc eur, od krajského sudcu nemal sľúbenú žiadnu konkrétnu sumu. Nakoniec aj tak rozhodol v prospech žalovaného, ako si želal sudca Molnár.

Kollárov spojenec Molnár následne kontaktoval sudcu Sklenku, že má preňho peniaze. Sklenka za ním došiel do Justičného paláca, ale Molnár práve mal v kancelárii niekoho ďalšieho. Z kancelárie odchádzal Molnár s tým, že ide na 5 až 10 minút do auta. Pred odchodom vybral zo svojej knižnice hrubšiu knihu o európskom práve a igelitku.

Rozišli sa s tým, že aj Sklenka si ešte musí niečo vybaviť v Justičnom paláci. Po chvíľke mu Molnár zavolal a dohodli si stretnutie vo vestibule paláca. Tam odovzdal Molnár Sklenkovi igelitovú tašku aj s knihou. V nej bolo 20-tisíc eur. Svedkom toho bol údajne ešte jeden sudca.

Tým sa to však neskončilo. Po čase sa stretol Sklenka s Molnárom opäť. Sklenka navrhol, že keď už rozhodol v prospech žalovaného, či by advokát vodohospodárskeho podniku nenapísal zaňho aj rozsudok. Stalo sa. Molnár mu ho doniesol na USB kľúči.

„Rišo potom na mňa tlačil, aby to išlo čím skôr na krajský súd,“ opísal ďalší vývoj Sklenka. Za rýchle konanie mu prisľúbil ďalších 20-tisíc eur.

Lenže potom sa už rozbehla akcia Hmla. Kočnerovým sudcom polícia zobrala mobily. Molnár sa so Sklenkom ešte raz stretli, ale na tom stretnutí sa už len bavili, aký telefón odovzdal polícii a či s Kočnerom komunikoval. Kočner bol v tom čase už zhruba rok vo väzbe a Sklenka vedel, že je toxický rovnako ako Jankovská. Aj preto zrejme uprednostnil službu pre Kollára, hoci mu Kočnerova štátna tajomníčka Jankovská sľubovala oveľa viac peňazí.