V objatí estetiky čudnosti
Kniha fotografií Matúša Zajaca In je pozoruhodná odkrývaním ducha negativity, záporna a nesúhlasu. A subtílnej pravdy o svojej vlastnej jedinečnosti a originalite.
Upršaná júnová sobota účastníkov krstu knihy venovanej cyklu čiernobielych fotografií Matúša Zajaca (1971) In – vlastne žičlivo – vyhnala z ohláseného nádvoria bratislavského Zichyho paláca na druhé poschodie do priestornej sály galérie Nadácie Slovak Press Photo. Tam sa aj krstná udalosť zdvojnásobila, keď hosť z Prahy pani – s malým aj veľkým P – fotografka Libuše Jarcovjaková (1952) zároveň pokrstila svoju knihu Evokatív. Malo to svoj rajc, pretože vzápätí z toho vzišla debata autorov o subkultúrach a tvorbe.
V určitom zmysle samotné subkultúry sú tvorbou. Prinajmenšom kultúrou v objatí čudnosti, aby sme sa dovolali názvu tejto krátkej úvahy. Veď zvláštne estetického je v knihe Matúša Zajaca naozaj dosť a čudného vari ešte viac. O inšpirujúcom premostení vizualizácie onej čudnosti Libušou Jarcovjakovou a Matúša Zajaca by sa dalo hovoriť z niekoľkých uhlov pohľadu. Uvedieme jediný.
Pochádza z textu Antonína Artauda z roku 1946, ktorý napísal pod príznačne sarkasticky záhadným názvom Ku xylofónii obscénneho nad vedomým v agónii. Dodnes môžeme akurát tak žasnúť nad bravúrou úvahy, v ktorej autor preosievajúci „fekálny život“ našiel pre vzbury Luciferových anjelov význam a zmysel nekonečna. Veď, pýta sa „posledný z prekliatych“, ktože to boli tí skrachovanci? A prečo práve teraz vyliezajú na svetlo? Pretože každý život je plný, pokiaľ ho prežije vedomie.
Pevný súvis svetov obrazov Zajaca a Jarcovjakovej
Keď sa Libuše Jarcovjaková začiatkom 70. rokov minulého storočia zamerala na „snímky života“, išlo o „existenciálnu a etickú pozíciu fotografie“ (Tomáš Pospěch). Zrejme preto pomenovala súbor svojich starších prác z tupých aj potupných čias husákovskej normalizácie Čierne roky. Jej obrazy zo života rozličných komunít, ktoré našťastie boli – tak či onak – ukryté cenzúrychtivým očiam.
Práve preto sa aj akosi nevdojak mohla oprieť o radikálne výtvarné videnie – nielen českého – umenia z konca 19. storočia. Jednoducho povedané, mohla sa oprieť o obrazy démona lásky, ktorý vládol v priestore estetiky čudnosti špecificky stredoeurópskej dekadencie. Ba poruke mala k tomu aj patrične znásobené predpoklady. Jej otec bol aktívnym účastníkom Konfrontácií, ateliérových výstav, ktoré na úplnom začiatku 60. rokov dvadsiateho storočia etablovali u nás akúsi temnejšiu, kafkovsko-barokovú podobu abstraktného expresionizmu. Nepochybne všetko spomenuté by mohlo zvýrazňovať predovšetkým romantický ráz sveta, ktorý povedzme Matúšovi Zajacovi padol do oka.
Zostala nám ešte spresňujúca otázka, ako konkrétne súvisí ráz sveta obrazov Matúša Zajaca s rázom obrazov Libuše Jarcovjakovej? Súvisí celkom fest, ba čiastočne rovno splýva v symbolických scénach takrečeno jungiánskeho prostredia kdesi na pomedzí niekde pred roztvorenými vrátami a z tmy sa vylupujúcimi tónmi imaginácie postpunku. Dalo by sa o tom povedať aj to, že išlo o okamih, keď jedno oko vidí spôsobom celkom novým a druhé ešte tým starým spôsobom.
Dominujúca téma subkultúr
A čo tak pozrieť sa na ráz týchto obrazov aj vyumývanými očami? Čiže pozrieť sa nanovo na bradatú tému o estetike a politike? Veď celkom zrejme nie je knižka čiernobielych fotografií Matúša Zajaca pozoruhodná obrazmi bizarnosti a súcitu. Pozoruhodná je odkrývaním ducha negativity, záporna a nesúhlasu. A subtílnej pravdy o svojej vlastnej jedinečnosti a originalite.
Keď pred šiestimi rokmi vydal Matúš Zajac knihu čiernobielych fotografií Mimo/Out, ktorú zostavil zo záberov z deviatich prostredí, mienil priam konceptuálne porozumieť posolstvu sŕdc milujúcich život s rozličnými odlišnosťami. Vlastne celkom príznačne venoval poslednú kapitolu knihy Mimo/Out subkultúram. Teda téme, ktorá jednoznačne dominuje jeho knihe In. V istom zmysle ju pohlcuje. A to je dobre, lebo tak ako predošlú, tak aj prítomnú knihu zjednocuje autorova schopnosť nebanalizovať ani súcit, ani radosť.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].