Denník N

V objatí estetiky čudnosti

Kniha fotografií Matúša Zajaca In je pozoruhodná odkrývaním ducha negativity, záporna a nesúhlasu. A subtílnej pravdy o svojej vlastnej jedinečnosti a originalite.

Upršaná júnová sobota účastníkov krstu knihy venovanej cyklu čiernobielych fotografií Matúša Zajaca (1971) In – vlastne žičlivo – vyhnala z ohláseného nádvoria bratislavského Zichyho paláca na druhé poschodie do priestornej sály galérie Nadácie Slovak Press Photo. Tam sa aj krstná udalosť zdvojnásobila, keď hosť z Prahy pani – s malým aj veľkým P – fotografka Libuše Jarcovjaková (1952) zároveň pokrstila svoju knihu Evokatív. Malo to svoj rajc, pretože vzápätí z toho vzišla debata autorov o subkultúrach a tvorbe.

V určitom zmysle samotné subkultúry sú tvorbou. Prinajmenšom kultúrou v objatí čudnosti, aby sme sa dovolali názvu tejto krátkej úvahy. Veď zvláštne estetického je v knihe Matúša Zajaca naozaj dosť a čudného vari ešte viac. O inšpirujúcom premostení vizualizácie onej čudnosti Libušou Jarcovjakovou a Matúša Zajaca by sa dalo hovoriť z niekoľkých uhlov pohľadu. Uvedieme jediný.

Pochádza z textu Antonína Artauda z roku 1946, ktorý napísal pod príznačne sarkasticky záhadným názvom Ku xylofónii obscénneho nad vedomým v agónii. Dodnes môžeme akurát tak žasnúť nad bravúrou úvahy, v ktorej autor preosievajúci „fekálny život“ našiel pre vzbury Luciferových anjelov význam a zmysel nekonečna. Veď, pýta sa „posledný z prekliatych“, ktože to boli tí skrachovanci? A prečo práve teraz vyliezajú na svetlo? Pretože každý život je plný, pokiaľ ho prežije vedomie.

Foto – Matúš Zajac (2)

Pevný súvis svetov obrazov Zajaca a Jarcovjakovej

Keď sa Libuše Jarcovjaková začiatkom 70. rokov minulého storočia zamerala na „snímky života“, išlo o „existenciálnu a etickú pozíciu fotografie“ (Tomáš Pospěch). Zrejme preto pomenovala súbor svojich starších prác z tupých aj potupných čias husákovskej normalizácie Čierne roky. Jej obrazy zo života rozličných komunít, ktoré našťastie boli – tak či onak – ukryté cenzúrychtivým očiam.

Práve preto sa aj akosi nevdojak mohla oprieť o radikálne výtvarné videnie – nielen českého – umenia z konca 19. storočia. Jednoducho povedané, mohla sa oprieť o obrazy démona lásky, ktorý vládol v priestore estetiky čudnosti špecificky stredoeurópskej dekadencie. Ba poruke mala k tomu aj patrične znásobené predpoklady. Jej otec bol aktívnym účastníkom Konfrontácií, ateliérových výstav, ktoré na úplnom začiatku 60. rokov dvadsiateho storočia etablovali u nás akúsi temnejšiu, kafkovsko-barokovú podobu abstraktného expresionizmu. Nepochybne všetko spomenuté by mohlo zvýrazňovať predovšetkým romantický ráz sveta, ktorý povedzme Matúšovi Zajacovi padol do oka.

Matúš Zajac a Libuše Jarcovjaková.
Foto – Maja Danišová, Whatever Production

Zostala nám ešte spresňujúca otázka, ako konkrétne súvisí ráz sveta obrazov Matúša Zajaca s rázom obrazov Libuše Jarcovjakovej? Súvisí celkom fest, ba čiastočne rovno splýva v symbolických scénach takrečeno jungiánskeho prostredia kdesi na pomedzí niekde pred roztvorenými vrátami a z tmy sa vylupujúcimi tónmi imaginácie postpunku. Dalo by sa o tom povedať aj to, že išlo o okamih, keď jedno oko vidí spôsobom celkom novým a druhé ešte tým starým spôsobom.

Dominujúca téma subkultúr

A čo tak pozrieť sa na ráz týchto obrazov aj vyumývanými očami? Čiže pozrieť sa nanovo na bradatú tému o estetike a politike? Veď celkom zrejme nie je knižka čiernobielych fotografií Matúša Zajaca pozoruhodná obrazmi bizarnosti a súcitu. Pozoruhodná je odkrývaním ducha negativity, záporna a nesúhlasu. A subtílnej pravdy o svojej vlastnej jedinečnosti a originalite.

Keď pred šiestimi rokmi vydal Matúš Zajac knihu čiernobielych fotografií Mimo/Out, ktorú zostavil zo záberov z deviatich prostredí, mienil priam konceptuálne porozumieť posolstvu sŕdc milujúcich život s rozličnými odlišnosťami. Vlastne celkom príznačne venoval poslednú kapitolu knihy Mimo/Out subkultúram. Teda téme, ktorá jednoznačne dominuje jeho knihe In. V istom zmysle ju pohlcuje. A to je dobre, lebo tak ako predošlú, tak aj prítomnú knihu zjednocuje autorova schopnosť nebanalizovať ani súcit, ani radosť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie