Krajčího štátny tajomník Stachura: Chceme rešpektovať vôľu pacienta, ak sa rozhodne zomrieť

V rozhovore sa dočítate:

• dokedy by mohli byť v nemocničných izbách paravány a závesy, aby mali pacienti súkromie,
• ako chce Peter Stachura zmeniť zdravotníctvo,
• ako udržať lekárov na Slovensku,
• ako by sa dalo upraviť, aby ľudia mohli rozhodnúť, kedy nechcú pokračovať v liečbe.

Prečo sa po 16 rokoch vraciate na Slovensko?

Dostal som ponuku od pána ministra a bol som rád, že môžem byť súčasťou jeho tímu. Pamätám si, ako mi napísal prvú SMS, že čítal môj blog, páčil sa mu a či sa s ním nestretnem. Bolo to pred dvomi rokmi. Porozumeli sme si, urobil na mňa dobrý dojem. Pomáhal som mu aj s volebným programom OĽaNO.

Na ministerstvo ste mohli nastúpiť až od júna, lebo ste v Rakúsku pracovali ako anestéziológ a starali ste sa aj o pacientov s COVID-19. Ako vyzerala starostlivosť?

Bol som v prvej línii na jednotke intenzívnej starostlivosti. Boli tam ťažké stavy, nielen starší, ale aj mladí ľudia. Keď k nám prišiel prvý pacient, boli sme v ochranných oblekoch, snažili sme sa chrániť a nevedeli sme, čo nás čaká a či sa nenakazíme. Bol to zvláštny pocit, ale museli sme si na to rýchlo zvyknúť. Našťastie sme mali dosť ochranných pomôcok a nik z kolegov neochorel.

Nebolo vám ľúto, že odchádzate z nemocnice v tomto období, keď sa očakáva druhá vlna?

Bez ohľadu na druhú vlnu medicínu som študoval kvôli kontaktu s pacientom. Svoje srdce som vložil do paliatívnej starostlivosti a pacienti mi chýbajú. Táto funkcia je politická a nikdy neviete, ako dlho tu budete.

Ste súčasťou komisie, ktorá pripravuje pandemický plán?

Ja osobne som bol pozvaný raz, ale máme v nej ľudí z nášho odboru.

V akom stave je pandemický plán?

Momentálne sa kreuje, odborné skupiny sa ním zaoberajú, aby mohol byť predložený na rokovanie pandemickej komisie vlády. Očakávame, že by mohol byť prijatý v priebehu leta.

Sme pripravení na druhú vlnu?

Nevieme predvídať, ako sa vyvinie, ale pomôže nám, že už máme skúsenosť.

Neobávate sa, že ľudia môžu menej ochotne akceptovať opatrenia ako nosenie rúšok?

Únavu cítiť a je opodstatnená. V Rakúsku sme rúška nenosili ani na oddelení intenzívnej starostlivosti. Nosili sme ich len v kójach pri covidpacientoch. Napriek tomu sme sa nenakazili. Ale nechcem znižovať efekt rúšok, určite pomohli Slovensku k výborným výsledkom. Teraz by sme mali ohniská riešiť regionálne a sústrediť sa na dovolenkárov a rizikové skupiny. Dúfam, že nedôjde k takým drastickým zásahom do osobnej slobody ako pred niekoľkými mesiacmi.

Idete na dovolenku?

Áno, naplánoval som si ju ešte minulý rok, a ak by sme ju zrušili, už by nám nevrátili peniaze. Ale, samozrejme, situáciu sledujem a zdravie rodiny by som za žiadnu cenu neohrozil.

Kam pôjdete?

To je osobná otázka, ale nie sú to ani Spojené štáty, ani Brazília.

V zahraničí ste sa venovali aj paliatívnej medicíne. Ako sa lekár zmieri s tým, že väčšina jeho pacientov zomrie?

Väčšina pacientov, ktorých som mal možnosť sprevádzať, bola vo vyššom veku. Sme tu na určitý obmedzený čas. Ak už ochorenie nevieme ovplyvniť, môžeme pacientom pomôcť nájsť zmysel života. To je najdôležitejšie. Väčšina pacientov vidí zmysel v tom, že sa vylieči. Ale ak je niekto nevyliečiteľne chorý, našou úlohou je presmerovať jeho nádej na niečo iné. Aby každý ďalší deň bol lepší, bezbolestnejší, krajší. Anestéziológia je mechanický odbor plný prístrojov a možností, ako predĺžiť život.

Potom máte paliatívnu starostlivosť, pri ktorej vnímate napríklad nielen choré pľúca, ale pacienta ako celok, to znamená aj s jeho domovom, príbuznými a potrebami. Často je to o rozhovore, pocite, že vás niekto počúva, rieši vaše ťažkosti a problémy. Možno ide na prvý pohľad o jednoduché veci, ale v spoločnosti, v ktorej žijeme, sú veľmi žiadané a potrebné.

Viete, v akom stave je paliatívna starostlivosť u nás?

Sieť paliatívnej starostlivosti určite nie je dostatočná. Chýbajú mobilné hospice, práve to by som chcel zmeniť. Mali by pomáhať pri starostlivosti o pacientov s veľkými bolesťami alebo inými prejavmi ochorenia, respektíve pacientom s viacerými komplikovanými problémami, ktorým nevie dostatočne pomôcť všeobecný lekár ani rodina. Poslaním mobilných hospicov je pomôcť s liečbou a sprevádzaním pacienta na konci jeho životnej cesty. Mali by byť dostupné nepretržite, aby pacient mohol dôstojne zomrieť doma.

Predpokladáte, že kým budete na ministerstve, stihnete to rozbehnúť?

Urobíme všetko, čo je v našich silách, ale nebude to jednoduché. Máme len 13 špecialistov na paliatívnu medicínu,