Filozof: Virtuálna realita dokáže meniť naše správanie, treba si dať pozor na jej zneužitie
Michael Madary, americký filozof a autor etického kódexu používania virtuálnej reality, rozpráva pre Denník N o nástrahách virtuálneho sveta.
V rozhovore sa dočítate aj o tom:
- ako virtuálna realita mení rasistické predsudky;
- ako vplýva na deti;
- prečo je problém, ak má virtuálny avatar našu podobu a čo sa mu môže stať.
Skúmate etické riziká, ktoré sa spájajú s používaním virtuálnej reality vo vzdelávaní či v zábave. Čo ste zatiaľ zistili?
Niekoľko našich štúdií naznačovalo, že to, čo robíme vo virtuálnom svete, mení naše správanie aj v realite.
Ako zisťujete, či sa ľudia po odložení virtuálnej reality zmenia?
Jeden test bol napríklad z oblasti psychológie. Asociujete v ňom čierne tváre, ktoré sa vám zobrazujú, s pozitívnymi slovami, ktoré sú vľavo, a biele tváre s negatívnymi slovami, ktoré sú vpravo. Podľa toho, čo sa zobrazí, kliknete buď doprava, alebo doľava. Ľudia reagujú pomalšie, keď majú asociovať biele tváre s negatívnymi a čierne tváre s pozitívnymi slovami.
To znie rasisticky…
Je to druh rasistického predsudku, ktorý podvedome máme. Aj ľudia, ktorí nemajú rasistické uvažovanie, reagujú pomalšie v dôsledku podvedomej asociácie.
Ako to súvisí s virtuálnou realitou?
Testovaným ľuďom sme vo virtuálnej realite pridelili avatar s čiernou pokožkou a poprosili sme ich, aby sa pozreli do zrkadla.
